Pamätná medaila k 140. výročiu narodenia M. R. Štefánika

„Mne nejde o to, za cenu nečinnosti kúpiť si život. Ja nechcem žiť o dvadsať-tridsať rokov. Teraz-teraz chcem žiť.“

Takto popísal svoj postoj a prístup k životu všestranný slovenský politik, ktorý bol zároveň letcom, astronómom, zberateľom, francúzskym generálom i zakladateľom Československa. A v neposlednom rade tiež víťazom minuloročnej ankety „Najväčší Slovák“. Je to už 140 rokov, čo sa narodil Milan Rastislav Štefánik.

Pri tejto príležitosti Národná Pokladnica vyrazila mimoriadnu medailu s veľkorysým priemerom - 90 milimetrov. Medaila je Štefánikovi doslova zasvätená. Vyjadruje poctu nielen velikánovi samotnému, ale pripomína aj jeho všestrannosť a životné role, ktoré miloval a ctil. Niet preto divu, že sme sa rozhodli pre medailu uctihodnej velikosti až 90 mm. tejto veľkosti. Rovnako tak, ako žiari Štefánikova osobnosť a odkaz, žiari aj naša medaila zušľachtená rýdzim zlatom.

Motív medaily pochádza z rúk známeho slovenského medailéra Mgr. Art Miroslava Hrica, ArtD a nie je prvým, ktorý exkluzívne pre Národnú Pokladnicu vytvoril. Vášeň pre medailérstvo zdedil po svojom dedovi a otcovi, ktorí sa tomuto remeslu taktiež venovali, a mohli tak mladému autorovi odovzdať cenné skúsenosti. Svoje vedomosti a zručnosť získaval Miroslav Hric aj počas štúdií na umeleckých školách v Kremnici, portugalskom Porte a rovnako pri vysokoškolskom štúdiu v Bratislave.

Objednávkou získate:

• Večnú pamiatku na najväčšieho Slováka
• Medailu s úctyhodným priemerom 90 mm
• Numizmat zušľachtený rýdzim zlatom
• Istotu nízkej limitácie, len 1000 kusov
• Záruku najvyššej kvality razby
• Elegantný box & Certifikát autentickosti

K numizmatu patrí Certifikát autentickosti, potvrdzujúci vyššie uvedené parametre. Medaila je bezpečne uložená v kapsule, ktorá ju chráni pred poškodením. V elegantnom drevenom boxe je numizmat pripravený zaujať popredné miesto vo Vašej zbierke!

Kov:

Mosadz

Zušľachtenie:

Rýdze zlato (Au 999/1000)

Priemer:

90 mm

Hmotnosť:

285 g

Kvalita:

Leštené razidlo - Proof

Krajina:

Slovensko

Rok razby:

2020

Limitácia:

1000 ks

Darček:

Pamätná medaila MRŠ, priemer 33 mm, hmotnosť 15 g, kov - CuNi

Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik (* 21. júl 1880, Košariská – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov. Spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Eduardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení Česko-Slovenska. Štefánik bol podpredsedom Československej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej vláde československej a následne aj v novovzniknutej ČSR.

Vedecky najúspešnejší bol pre Štefánika rok 1906, kedy uverejnil sedem vedeckých prác. Postupne sa zaradil do parížskeho vedeckého sveta a zoznámil sa aj s českou študentkou Mariou Neumanovou, neskoršou dôvernou priateľkou. Po odchode už osemdesiatročného Janssena však musel Štefánik z Meudonskej hvezdárne odísť, lebo nový riaditeľ Henri Deslandres ho doslova nenávidel a vyhodil ho. Na sklonku r. 1906 dostal Štefánik poverenie od firmy Bureau des Longitudes viesť francúzsku výpravu do Turkestanu na pozorovanie zatmenia Slnka, ktoré malo byť 13. 1. 1907. Cestou do Turkestanu sa zastavil v Prahe i na Slovensku a navštívil aj Pulkovskú hvezdáreň v Petrohrade. Cestu využil aj na poznávanie Ruska a Strednej Ázie. Navštívil v Jasnej Poľane Leva Nikolajeviča Tolstého a jeho lekára Dušana Makovického. Po návrate do Paríža mu valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti udelilo Janssenovu cenu. V júli r. 1907 sa však jeho zdravotný stav veľmi zhoršil a previezli ho na liečenie do Chamonix, kúpeľného mesta pod Mont Blancom, kde sa liečil dva mesiace. Počas liečenia sa dozvedel, že profesor Janssen umrel a koncom roku sa opätovne vrátil do Paríža.

Svetobežník. Po príchode do Paríža bojoval dlho s existenčnými problémami. Okrem toho sa ešte snažil zachrániť Janssenove observatórium na Mont Blancu, čo sa mu však napokon nepodarilo a 21. septembra bolo observatórium rozobraté. Potom sa snažil vybudovať vlastné observatórium, no jeho finančná situácia mu to nedovoľovala. V tejto oblasti mu vtedy najviac pomohol senátor Émile Chautemps, s ktorého pomocou zorganizoval Štefánik výpravu do severnej Afriky. Tam chcel nájsť vhodné miesto pre svoju hvezdáreň. Precestoval Alžírsko, Atlas, Saharu, Tunisko aj Kartágo, no cesta nemala úspech.

Začiatok vojny Štefánika neprekvapil, lebo ho predvídal už niekoľko rokov predtým. Vo vojne však videl hlavne možnosť osamostatnenia Slovákov a tento čin spájal od začiatku s Čechmi. Vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav však nemohol hneď odísť na front a dostal sa tam až začiatkom roka 1915. Nastúpil do vojenskej leteckej školy v Chartres a dňa 11. apríla získal diplom pilota a hodnosť desiatnika. V hodnosti podporučíka potom nastúpil na západný front. Slúžil v prieskumnej peruti MF 54. Uskutočnil množstvo prieskumných letov, pri ktorých sledoval pohyby nepriateľských vojsk, navádzal delostreleckú paľbu. Ako prvý v danom úseku frontu začal zavádzať meteorologickú službu. Aj ako letec však mal stále na vedomí osamostatnenie Čechov a Slovákov a snažil sa o vytvorenie samostatnej česko-slovenskej dobrovoľníckej jednotky. V auguste 1915 vďaka svojim bojovým úspechom a priekopníckej práci v oblasti vojenskej meteorológie mu bolo ponúknuté miesto veliteľa meteorologickej služby francúzskej armády. Štefánik to však odmietol, a namiesto toho opäť požiadal o preloženie do Srbska.

Začiatkom septembra 1915 ho poslali na srbský front, kde toto svoje snaženie ešte viac rozvíjal. Pri evakuácii z letiska v Niši však na lietadle havaroval a na úteku potom Štefánika opäť prepadla žalúdočná choroba. Život mu vtedy zachránili priatelia Raoul Labry a Michael Bourdon a dopravili ho do Ríma, do tamojšej Nemocnice kráľovnej matky. Tam spoznal aj pani Claire de Jouvenel, ktorá mu horlivo pomáhala aj v jeho boji za osamostatnenie Slovenska. V jej parížskom salóne, ktorý navštevoval, sa stretol v roku 1915 s ďalšou svojou obdivovateľkou Louise Weissovou, neskôr novinárkou a členkou Francúzskej akadémie (1975), ktorá mu tiež pomáhala šíriť myšlienku vzniku česko-slovenského štátu. Nebol čechoslovakistom, vo všetkých medzinárodných dohodách, ktoré M.R. Štefánik pripravil alebo ich podpisoval, uvádzal v názve Česko-Slovensko s rozdeľovníkom. Prípadne obe krajiny písal osobitne Česko a Slovensko.

Tragická nehoda. Na rodnú vlasť sa Štefánik veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca (1913). Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 (č. 11 495), sprevádzaný dvoma talianskymi letcami, poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, a mechanikom-rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom. Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, pretože keď sa už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji v kat.území obce Most pri Bratislave. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča.

(zdroj: wikipedia.sk)