Demänovská ľadová jaskyňa

Demänovská ľadová jaskyňa na medaile, uctená rýdzim ružovým a žltým zlatom!

Numizmat je mimoriadne zušľachtený ružovým a žltým zlatom rýdzosti 999/1000. Po prvýkrát v histórii je tak uctená táto unikátna slovenská pamiatka kombináciou dvoch farieb zlata. Numizmat je spracovaný v najvyššej kvalite razby a razený špeciálnym lešteným razidlom.

Výnimočnosť numizmatu ešte potvrdzuje jeho nadpriemerná veľkosť 45 mm, vďaka ktorej pôsobí neobyčajne krásnym dojmom a vyniknú aj tie najmenšie detaily.

• Ústredným motívom reverzu numizmatu sú Tatry, ktoré predstavujú symbol Slovenskej republiky spolu so svojím charakteristickým Lomnickým štítom. Motív je doplnený o vyobrazenia ornamentov čičmianskej ľudovej architektúry a názov kolekcie v spodnej časti. Po stranách je zobrazená štylizovaná maľba kohútov.
  
  
• Averz medaily vyobrazuje vnútro Demänovskej ľadovej jaskyne s charakteristickými ľadovými stĺpmi, stalaktitmi a stalagmitmi. Averz je doplnený aj o nápis Demänovská ľadová jaskyňa a jej erb.

Objednávkou získate:

• Medailu zušľachtenú kombináciou ružového a žltého zlata
• Istotu najvyššej kvality razby – leštené razidlo
• Certifikát autentickosti
• Magický rámček pro štýlové vystavenie

Kov:

Meď

Zušľachtenie:

Ružové a žlté zlato (999/1000)

Priemer:

45 mm

Hmotnosť:

35 g

Kvalita:

Najvyššia kvalita - leštené razidlo

Rok emisie:

2020

Demänovská ľadová jaskyňa

Jaskyňa sa nachádza v severnej časti Nízkych Tatier v regióne Liptov. Po celý rok si udržiava ľadovú výplň a už od roku 1299 je vedená ako jedna z najstarších známych jaskýň v Európe. Táto národná prírodná pamiatka je vytvorená v sivomodrých vápencoch v štyroch poschodiach. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity a stalagnity. Celková dĺžka jaskyne je 1975 m, z čoho sa sprístupnilo len 650 m. V jaskyni je dávno známe nálezisko kostí rôznych zvierat, vrátane jaskynného medveďa, ktoré boli kedysi považované za dračie kosti - to je dôvod, prečo druhé meno Demänovskej ľadovej jaskyne je Dračia jaskyňa.

Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne, najmä v Kmeťovom dóme. Najkrajšie ľadové útvary vznikajú na jar, keď z roztopeného snehu vniká do jaskyne najviac vody, ktorá ihneď mrzne a vytvára mohutné stropy i podlahový ľad. Ľad sa začal tvoriť približne pred 400–500 rokmi, čo je možné určiť z hrúbky podlahového ľadu a jeho jasnej vrstevnatosti v Kmeťovom dóme. Teplota vzduchu v zaľadnených častiach sa pohybuje okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu je až 98 %. Za posledné roky kvôli globálnemu otepľovaniu množstvo ľadu rýchlejšie ubúda.

Doteraz sa v jaskyni zistil výskyt 8 druhov netopierov. Predstavuje najvýznamnejšie zimovisko Večernice severskej a druhé najvýznamnejšie zimovisko Netopiera fúzatého na Slovensku. Druhové zastúpenie drobnej jaskynnej fauny – bezstavovcov je v zaľadnenej časti jaskyne výrazne nižšie ako v jej nezaľadnených častiach.

Traduje sa, že Demänovská ľadová jaskyňa je známa od nepamäti. Prvá zmienka o otvoroch do jaskýň v Demänovskej doline je v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1299. V roku 1751 si jaskyňu prezreli členovia cisárskej komisie, ktorí skúmali Tatry a priľahlé pohoria. Množstvo nápisov na stenách (medzi inými aj podpisy významných osobností slovenských dejín - M. M. Hodžu, S. Chalupku) a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme vtedajších vedeckých kruhov i širšej verejnosti o jaskyňu. Jaskyňa je súčasťou Národnej prírodnej pamiatky Demänovskej jaskyne.