Minca z rýdzeho zlata: Veľká Sfinga
- 3,11 gramu rýdzeho zlata
- Priemer 18 mm
- Limitácia iba 1000 ks pre celý svet
- Najvyššia mincová kvalita - Proof
Keď sa povie Veľká Sfinga, tak sa každý z nás v mysli prenesie do starodávneho Egypta, k brehom Nílu, do doby faraónov a predstaví si majestátnú záhadnú sochu, ktorá má telo leva s ľudskou hlavou a mužskou tvárou. Hlavu zdobí charakteristická pokrývka faraónov nazývaná "nemes", ktorá bola symbolom moci.
A práve túto významnú pamiatku dávnej minulosti by sme Vám radi predstavili prostredníctvom unikátnej zlatej mince s motívom Veľkej Sfingy v Gíze. Jedinečná minca bola vyrazená do 3,11 g rýdzeho zlata 999/1000 špeciálnym lešteným razidlom v najvyššej mincovej kvalite a jej priemer je 18 mm.
- Averz zobrazuje oficiálnu pečať štátu Niue, hodnotu mince a rok 2021, teda rok, kedy bola vydaná.
- Reverz zdobí motív majestátnej Veľkej Sfingy v Gíze a opis "WONDER OF THE WORLD", v preklade "Div sveta".
Neváhajte a objednajte si jeden z iba 1000 exemplárov ešte dnes!
- Kov:
- Rýdze zlato 999/1000
- Priemer:
- 18 mm
- Hmotnosť:
- 3,11 g
- Kvalita:
- Najvyššia mincová kvalita - Leštené razidlo
- Nominálna hodnota:
- 5 $
- Krajina pôvodu:
- Niue
- Rok emisie:
- 2021
- Limitácia:
- 1000 pre cely svet
Veľká Sfinga v Gíze je jednou z najstarších pamiatok na svete, ktoré kedy boli stvorené človekom. Kolosálna vápencová socha leží na západnom brehu Nílu v Gíze v okolí impozantných pyramíd. Komplex bol postavený na dôležitej križovatke medzi Dolným a Horným Egyptom na okraji púšte.
Impozantný pamätník nechal pravdepodobne zhotoviť egyptský faraón Rachef zo 4. dynastie okolo 26. storočia pr. n. l., pričom socha mala zobrazovať jeho tvár. Sfinga bola vytesaná z jedného kusu vápenca a vďaka svojim úctyhodným rozmerom 73 m dĺžky, 20 m výšky a 19 m šírky patrí medzi najväčšie sochy na svete. Jej stavba bola ovplyvnená egyptskou mytológiou, v ktorej nadpozemské bytosti boli zobrazované ako hybrid človeka a zvieraťa. Sfinga má levie telo s ľudskou hlavou a mužskou tvárou. Hlava je zdobená charakteristickou parochňou faraónov.
Zvyšky červeného pigmentu nájdené na jej tvári a modrý a zlatý pigment na pokrývke jej hlavy naznačujú, že Sfinga bola kedysi farebná. Egyptológovia odhadujú, že jej stavba trvala 3 roky a na jej prácach sa podieľalo okolo 100 robotníkov s kamennými kladivami a medenými dlátami. Originálny názov Sfingy nie je dodnes známy. V období Novej ríše (16. - 11. storočí pr. N. L.) bola považovaná za podobizeň slnečného boha Harmachise, zvaného "Hôr na obzore".
Veľká Sfinga sa počas svojho dlhého života stala niekoľkokrát obeťou egyptského piesku. Prvý doložený pokus o vykopanie pieskom pochovanej Sfingy prebehol v 14. storočia pr. nl. l. na popud faraóna Thutmosa IV. Počas nasledujúcich troch tisícročí, však bola opäť pochovaná pod nánosmi naviateho piesku. Až v 20. rokoch 20. storočia bola úplne vykopaná.
Keď sa povie Veľká Sfinga, tak sa každý z nás v mysli prenesie do starodávneho Egypta, k brehom Nílu, do doby faraónov a predstaví si majestátnú záhadnú sochu, ktorá má telo leva s ľudskou hlavou a mužskou tvárou. Hlavu zdobí charakteristická pokrývka faraónov nazývaná "nemes", ktorá bola symbolom moci.
A práve túto významnú pamiatku dávnej minulosti by sme Vám radi predstavili prostredníctvom unikátnej zlatej mince s motívom Veľkej Sfingy v Gíze. Jedinečná minca bola vyrazená do 3,11 g rýdzeho zlata 999/1000 špeciálnym lešteným razidlom v najvyššej mincovej kvalite a jej priemer je 18 mm.
- Averz zobrazuje oficiálnu pečať štátu Niue, hodnotu mince a rok 2021, teda rok, kedy bola vydaná.
- Reverz zdobí motív majestátnej Veľkej Sfingy v Gíze a opis "WONDER OF THE WORLD", v preklade "Div sveta".
Neváhajte a objednajte si jeden z iba 1000 exemplárov ešte dnes!
Špecifikácia
- Kov:
- Rýdze zlato 999/1000
- Priemer:
- 18 mm
- Hmotnosť:
- 3,11 g
- Kvalita:
- Najvyššia mincová kvalita - Leštené razidlo
- Nominálna hodnota:
- 5 $
- Krajina pôvodu:
- Niue
- Rok emisie:
- 2021
- Limitácia:
- 1000 pre cely svet
Veľká Sfinga v Gíze je jednou z najstarších pamiatok na svete, ktoré kedy boli stvorené človekom. Kolosálna vápencová socha leží na západnom brehu Nílu v Gíze v okolí impozantných pyramíd. Komplex bol postavený na dôležitej križovatke medzi Dolným a Horným Egyptom na okraji púšte.
Impozantný pamätník nechal pravdepodobne zhotoviť egyptský faraón Rachef zo 4. dynastie okolo 26. storočia pr. n. l., pričom socha mala zobrazovať jeho tvár. Sfinga bola vytesaná z jedného kusu vápenca a vďaka svojim úctyhodným rozmerom 73 m dĺžky, 20 m výšky a 19 m šírky patrí medzi najväčšie sochy na svete. Jej stavba bola ovplyvnená egyptskou mytológiou, v ktorej nadpozemské bytosti boli zobrazované ako hybrid človeka a zvieraťa. Sfinga má levie telo s ľudskou hlavou a mužskou tvárou. Hlava je zdobená charakteristickou parochňou faraónov.
Zvyšky červeného pigmentu nájdené na jej tvári a modrý a zlatý pigment na pokrývke jej hlavy naznačujú, že Sfinga bola kedysi farebná. Egyptológovia odhadujú, že jej stavba trvala 3 roky a na jej prácach sa podieľalo okolo 100 robotníkov s kamennými kladivami a medenými dlátami. Originálny názov Sfingy nie je dodnes známy. V období Novej ríše (16. - 11. storočí pr. N. L.) bola považovaná za podobizeň slnečného boha Harmachise, zvaného "Hôr na obzore".
Veľká Sfinga sa počas svojho dlhého života stala niekoľkokrát obeťou egyptského piesku. Prvý doložený pokus o vykopanie pieskom pochovanej Sfingy prebehol v 14. storočia pr. nl. l. na popud faraóna Thutmosa IV. Počas nasledujúcich troch tisícročí, však bola opäť pochovaná pod nánosmi naviateho piesku. Až v 20. rokoch 20. storočia bola úplne vykopaná.