Štvorzlatník cisára Františka Jozefa I.

Prvý Štvorzlatník cisára Františka Jozefa I. bol vyrazený roku 1870. Áno, táto ponuka sa týka originálnej historickej zlatej mince s rýdzosťou 900/1000.

Minca je vôbec prvým zlatým Štvorzlatníkom s podobizňou Františka Jozefa. V nasledujúcich rokoch sa razba každoročne opakovala a to až do roku 1892. Mince sa drobne líšili vo vyobrazení hlavy panovníka.

Zaujímavosťou je uvedená dvojaká nominálna hodnota, vyjadrená v guldenoch a frankoch zároveň. Priemer mince je 19 milimetrov a hmotnosť 3,22 gramu. Hrana je vrúbkovaná. Národná Pokladnica ručí za kvalitu a zachovalosť tejto originálnej historickej zlatej mince, klasifikovanej ako veľmi dobrá.

• Na averze je vyobrazený mladý portrét samotného cisára Františka Jozefa I . Okolo jeho hlavy je vyrytý nápis "Ferencz József Aj a ďalej skratky krajín, ktorým vládol. Ve spodnbej čiasti je ďalšia skratka, "KB", ktorá označuje razby v mincovni Kremnica. Na reverze mince je vyobrazený znak Maďarska a v okruží nápisy "MAGYAR Királyság".
  
  
• V dolnej časti reverznej strany je uvedený rok razbou 1870 a po stranách je uvedená nominálna hodnota 10 Fr (franky) a 4 Frt (forinty).

Razba prebehla v slávnej, dnes slovenskej mincovni Kremnica.. História mincovne siaha až do 14. storočia a dodnes razí štátne platidlá, pamätné medaily a mince.

Zaujímavosťou je uvedená dvojaká nominálna hodnota, vyjadrená vo forintoch a frankoch zároveň. Priemer mince je 19 milimetrov a hmotnosť 3,22 gramu. Hrana je vrúbkovaná. Národná Pokladnica ručí za kvalitu a zachovalosť tejto originálnej historickej zlatej mince, klasifikovanej ako veľmi dobrá.

Objednávkou získate:

• Originálnu historickú mincu z roku 1870
• 3,22 gramu zlata (900/1000)
• Garanciu zachovalosti mince
• Certifikát autentickosti & drevenú kazetu

Historický exemplár je vložený do štvorcovej archivačnej kapsule a spolu s ňou uložený do reprezentatívneho boxu. Neoddeliteľnou súčasťou zásielky je Certifikát autentickosti, ktorý potvrdzuje všetky vyššie uvedené parametre.

Kov:

Zlato (900/1000)

Priemer:

19 mm

Hmotnosť:

3,22 g

Kvalita:

Velmi dobrá

Dvojaká nom. hodnota:

10 Fr (franky) a 4 Frt (forinty)

Mincovňa:

Kremnica

Krajina pôvodu:

Rakúsko-Uhorsko

Rok emisie:

1870 (prvoražba)

František Jozef I.,

cisár rakúsky, kráľ český a uhorský kráľ lombardský, benátsky, dalmátsky, chorvátsky a slavonský sa ujal vlády vo svojich osemnástich rokoch dňa 2. decembra 1848 v Olomouci a vládol až do svojej smrti (teda do novembra 1916). Bol symbolom reakčnej formy vlády nazývanej Bachov neoabsolutizmus. Stal sa tiež jedným z najdlhšie vládnucich panovníkov na svete a dožil sa tiež najvyššieho veku zo všetkých habsburgovských panovníkov (86 rokov).

Politicky sa František Jozef I. najprv prezentoval ako totalitný vládca. Navyše v prvých rokoch podliehal mladý panovník vplyvu svojej matky, ambicióznej arcivojvodkyni Žofii Bavorskej. V roku 1849 krvavo potlačil revolúciu v Uhorsku. Následne sa stal symbolom reakčnej formy vlády nazývanej ako Bachov neoabsolutizmus (podľa rakúskeho ministra vnútra Alexandra von Bacha), ktorý sa v podstate snažil o posilnenie integrácie Rakúska a jeho ďalšiu centralizáciu. Staval sa nepriateľsky k všetkým demokratizačným snahám. Avšak je tiež spojený s radom reforiem, ktoré okrem iného umožnili veľký rozvoj priemyslu a bankovníctva. Jedným z dokladov, dokazujúcich cisárovo totalitné jednanie bolo nariadenie deportovať významného českého žurnalistu Karla Havlíčka Borovského do juhotyrolského Brixenu. To sa stalo v decembri roku 1851 bez akéhokoľvek súdneho konania.

V roku 1860 vydal František Jozef I. tzv. Októbrový diplom, ktorý otvoril cestu k reforme Rakúska v konštitučnej monarchii. Postupne si zvykal na rolu konštitučného panovníka, ktorá síce nezodpovedala jeho zmýšľaniu, ale postupne si na ňu privykol a prispôsobil sa. Stal sa skôr mužom kompromisu než zástancom tvrdej politickej línie. Ústava z decembra 1867 stanovila jasné právomoci cisára a kráľa, ktorý sa stal symbolom jednoty dvojštátia Rakúsko-Uhorska. Toto obdobie bolo tiež dobou vzostupu jeho popularity. Zatiaľ čo v roku 1848 bol symbolom nepopulárnej reakcie a v roku 1853 na neho bol dokonca spáchaný atentát. Po roku 1867 sa starnúci František Jozef I. stal najpopulárnejším členom dynastie a rešpektovaným monarchom, čo iste súviselo s jeho novou politickou líniou kompromisu a opatrným zasahovaním do politického života monarchie.