Sviatok práce
Tradícia osláv sviatku práce siaha až do roku 1886. V tomto roku prebehol 1. mája v americkom Chicagu robotnícky štrajk, ktorý iniciovalo anarchistické periodikum The Alarm. Cieľom štrajku, ktorého sa zúčastnilo niekoľko stoviek tisíc robotníkov, bolo skrátenie pracovnej doby na osem hodín bez straty odmeny. Štrajk bol intenzívny a rozhodne ho nešlo označiť za pokojný. Tretieho mája došlo k vyhrotenému stretu demonštrantov a poriadkových síl, pri ktorom prišlo o život niekoľko robotníkov. Nasledujúci deň došlo na chicagskom námestí Haymarket ešte k tragickejšej udalosti. Neznámy útočník hodil na dozerajúcich policajtov dynamitovú bombu. Výbuch a následná streľba si vyžiadali sedem mŕtvych a desiatky zranených. K trestu smrti bolo v medzinárodne sledovanom procese odsúdených sedem obžalovaných robotníkov, jeden k 15ročnému trestu odňatia slobody.
Prvou krajinou, ktorá Sviatok práce prijala ako oficiálnu súčasť vymenovania štátnych osláv bolo v roku 1889 Francúzsko. Postupne sa pridávali aj ďalšie krajiny.
Československo sa pripojilo už o rok neskôr, teda v roku 1890. Na dnešnom území Slovenska po prvýkrát oslavoval Sviatok práce v Bratislave v areáli Železnej studničky, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Najväčší rozmach zažili oslavy za vlády KSČ. Dá sa povedať, že prvý máj patril k najzásadnejším štátnym sviatkom v roku. Slávnostných sprievodov sa museli povinne zúčastniť školy, ale aj veľké štátne podniky alebo záujmové organizácie. Komunistická strana využívala tento jarný deň hlavne k propagandistickým účelom. Dnes je sviatok práce oslavovaný v oveľa miernejšom a individuálnejšom duchu.
Sviatok zamilovaných
Prvý máj sa spája aj s jednou apolitickou oslavou, a síce s oslavou lásky. Tradícia siaha hlboko do minulosti. Prapôvod sviatku je zakotvený už v starovekom Ríme (asi 240 pr. n. l). Rimania oslavovali jarný rozkvet, hojnosť a plodnosť uctievaním Flóry, bohyne kvetín. Termín osláv stanovil sám Július Caesar na 28. apríla až 3. mája. Rimania navštevovali v týchto dňoch početné divadelné predstavenia. Nechávali sa baviť umením mímov, kúskami exotických zvierat, ale aj telami nahých herečiek a prostitútok. Účastníci osláv nosievali bohaté kvetinové vence, ktoré sme za svoje prijali aj my. Traduje sa, že bozkávanie dvojíc pod rozkvitnutou čerešňou sa začalo praktikovať práve v rámci sviatku Floralia. Rozkvitnutý strom je symbolom mladosti, plodnosti a nerozdeliteľného puta medzi človekom a prírodou. Hovorí sa, že bozk pod rozkvitnutou čerešňou zaistí dievčatám krásu po celý rok, v opačnom prípade ich vraj čaká vysychanie.
Popularitu prvého mája bez sporu zvýšila aj romantická lyrickoepická báseň Karla Hynka Máchu, ktorého sochu nájdeme na pražskom Petříne – obľúbenom mieste zamilovaných párov. Práve z Prahy pochádza tiež prvá zmienka o stavaní májov. Záznam vznikol v roku 1422 a hovorí o chlapcovi, ktorý za postavenie ozdobeného mája získal ruku svojej vyvolenej.
Prvomájovým zvykom mnohých zamilovaných je aj odovzdávanie drobných darčekov. Ak medzi nich patríte aj Vy, máme pre Vás niekoľko tipov.
Prvomájové pozornosti
Skutočná ruža zaliata zlatom a posypaná rubínovým práškom
Pre prvomájovú príležitosť môžete vybrať aj skutočnú ružu! Nemáme avšak na mysli len tak hocijakú kvetinu. Elegantné lístky čajovej ruže z našej ponuky totiž nikdy neopadnú. Emblém lásky, symbol znovuzrodenia a trpezlivosti dnes môžete Vašej láske dopriať v nesmrteľnom prevedení. Ruža z našej ponuky je zušľachtená rýdzim zlatom a rubínovým práškom. Každý, 16 cm dlhý exemplár, je navyše unikát vďaka špeciálnej technike namáčania v zlatých kúpeľoch.
Manžetové gombíky so striebornou mincou Sovereign
Pánov môžete potešiť originálnym darčekom v podobe mincových manžetových gombíkov z rýdzeho striebra 999/1000. Do gombíkov sú vsadené originálne strieborné mince ½ Sovereign. História britských mincí Sovereign siaha až do 15. storočia. Ide o vysoko cenené numizmaty, ktoré už od dôb vlády Tudorovcov reprezentujú moc a silu vládnuceho panovníka. Najslávnejší motív, vyobrazujúci sv. Juraja v boji s drakom, spracoval pred viac než 200 rokmi slávny taliansky rytec Benedetto Pistrucci. Novú interpretáciu motívu mincí, ktorá zdobí gombíky, spracovala Angela Benita Pistrucci, pra pra pra pra neter samotného Benedetta!
Viac tipov na romantické darčeky nájdete tu!
