Podľa archeologičky Jany Langovej spolu oba Hostýnske nálezy, objavené len niekoľko metrov od seba, úzko súvisia. Podľa dostupných informácií boli oba poklady zakopané v prvej polovici 17. storočia, teda v závere tridsaťročnej vojny, kedy sa Moravským územím potulovali útočiaci Švédi. Podľa archeologičky ide o mimoriadne vzácne poklady, ktoré nemajú na našom území obdobu. Hostýnský poklad je tvorený najmä vzácnymi habsburskými razbami, ktoré boli do obehu uvoľňované počas vlády rôznych habsburských panovníkov. Medzi mincami sa objavili napríklad dukáty či toliare razené za pôsobenia cisára Matyáša, Rudolfa II. alebo Ferdinanda II., ale aj saského kurfirstu alebo salzburského arcibiskupa.
Originálne habsburské razby sa vyskytujú na numizmatickom trhu len sporadicky a jedná sa o veľmi drahé zberateľské kúsky. Pre milovníkov tejto fascinujúcej historickej etapy sme preto pripravili „Cisárske mince", ucelenú kolekciu najvzácnejších habsburských replík. Všetkých 24 autentických kópií je zušľachtené rýdzim zlatom či striebrom. Zušľachtenie bolo aplikované podľa farby kovu historických originálov.
Písané materiály odhaľujúce príbehy jednotlivých mincí boli vypracované spoločne s odborníkmi zo slovenského a maďarského národného múzea. Vy sa tak môžete tešiť na veľmi podrobné informácie a historické súvislosti, ktoré razby habsburských numizmatov sprevádzali.
Kolekciu otvára slávny Levantský toliar, najznámejšia strieborná minca razená za vlády habsburskej panovníčky Márie Terézie. Minca sa razila z 80% striebra od roku 1780 a vynikala úctyhodným priemerom 40 mm. V tej dobe mimoriadna kvalita razby predurčila mincu k funkcii obchodnej. S tereziánskym toliarom ste sa potom svojho času mohli stretnúť od Londýna cez Balkán až po Severnú Afriku.
Nemenej významnou mincu vo forme repliky predstavuje 35 dukátová medaila Karola VI. s vyobrazením sv. Juraja. Zriedkavé medaily boli razené v Kremnickej mincovni od polovice 17. storočia. Napriek tomu, že ich veľkosť a hmotnosť pripomínali obežné peniaze, nemali funkciu oficiálnej meny. Ich význam spočíval v úlohe čarovného amuletu, ktorý nosili vojaci vo viere, že ich ochráni na bojisku. Poveru spojenú s medailami svätého Juraja možno vysledovať až k toliarom, ktoré vydávali grófi z Mansfeld v roku 1521. Strieborné mince zdobené charakteristickou postavou svätého Juraja boli často používané k výplate vojakom, ktorým vďačí za ich neskoršiu magickú povesť.
Posledná minca, ktorú Vám prostredníctvom repliky dnes predstavíme, je zlatý desaťdukát zo sedmohradského mesta Sibiu, ktoré by sme hľadali v Rumunsku. Dukát bol razený okolo roku 1607, za vlády Rudolfa II. Ako je známe, Rudolf II. bol priaznivcom krásy a umenia. Jeho hodnoty reflektovali aj mince, ktoré sa začali za jeho vlády raziť. Išlo o veľké, prevažne strieborné mince (násobky toliarov či dukátov), ktorých úloha bola najmä reprezentatívna. Na averze mince sa väčšinou nachádzal realistický portrét panovníka a reverz zdobila dvojhlavá orlica. Zlatý 5-dukát potom predstavuje úplne ojedinelú razbu, nielen preto, že bol razený zo zlata, ale aj preto, že na reverze sa nenachádza cisárova podobizeň, ale erb emitenta, cisárska koruna a dvojhlavý orol s rakúsko-burgundským orlom na hrudi.
Emisie rudolfínskych mincí boli nízke, a preto sú dnes zberateľsky veľmi vyhľadávané. Vzácnosť mincí dokladá napríklad aukčný prípad z roku 2019. Vtedy bol vydražený zlatý päťdukát Rudolfa II. z roku 1606 za takmer 300 tisíc eur, za viac než trojnásobok vyvolávacej ceny.
Chcete spoznať i ďalšie fascinujúce príbehy cisárskych razieb? Navštívte stránky www.cisarske-mince.sk.
