Anketu, z ktorej vzišlo Sedem nových divov sveta, inicioval práve v roku 2000 švajčiarsko-kanadský filmár a cestovateľ Bernard Weber prostredníctvom švajčiarskej Nadácie Nových sedem divov. Do hlasovania sa zapojilo viac ako 100 miliónov ľudí z celého sveta. Cieľom celej akcie bolo obrátiť svetovú pozornosť k ničeniu kultúrneho dedičstva. Časť výťažku, ktorý nadácia získala, potom putovalo na projekty ochrany pamiatok. Výsledky celosvetovej ankety boli slávnostne vyhlásené k magickému dátumu 7. 7. 2007.
Do užšieho výberu sa dostalo 21 pamiatok. Vo veľkom finále sa objavili veľmi staré stavby ako napríklad kambodžský chrám Angkor Vat, ale aj stavby moderné, ako je Eiffelova veža, socha Slobody alebo budova opery v Sydney.
Štatút nového divu sveta však mohlo získať iba sedem stavieb. Tu sú!
1. Rímske koloseum - kolosálny amfiteáter
Symbol talianskeho hlavného mesta má v ankete osobitné postavenie. Jedná sa o jedinú európsku pamiatku, ktorá sa do víťaznej sedmičky zaradila. Kolosálny amfiteáter rímskej ríše pojal až 70 000 divákov. Stavba bola vybudovaná medzi rokmi 70 až 80 n. l. Slúžila pre konanie divadelných predstavení, gladiátorských zápasov, ale aj pre trochu morbídne sledovanie verejných popráv. V amfiteátri sa organizovali tiež rekonštrukcie slávnych bitiek, ale aj zápasy s divou zverou. Archeológovia odhadujú, že v aréne vyhaslo až pol milióna ľudských duší a podobný počet zvieracích životov.
2. Indický Tádž Mahal - príbeh lásky
Za indickým pomníkom lásky stojí skutočne krásna romanca. Nechal ho postaviť indický mogul Šáhdžahán na pamiatku svojej predčasne zosnulej ženy Mumtáz Mahal, ktorá neprežila pôrod svojho štrnásteho potomka. V roku 1632 začal panovník so stavbou hrobky, ktorá by bola hodná jej pamiatky. Údajne sa stavalo podľa návrhov francúzskeho a benátskeho architekta. Stavba monumentu trvala dlhých 22 rokov a podieľalo sa na nej 20 000 robotníkov. Pomník je postavený z mramoru a celý povrch je ozdobený polodrahokamami, drahokamami. Kaligrafická výzdoba je vykonaná čiernym mramorom. Celý komplex zaberá plochu približne 17,5 hektárov a samotný pomník stojí na štvorcovom podstavci, ktorého rohy zdobia štyri štvorcentimetrové minarety.
3. Veľký čínsky múr - najdlhšia stavba sveta
Monumentálna stavba púta pozornosť už dvadsaťsedem storočí. Celková dĺžka steny vrátane odbočiek dosahuje úctyhodných 21 000 kilometrov. Pre obraznejšiu predstavu si môžete predstaviť, že by múr obohnal našu republiku štyrikrát! Účelom opevnenia bola ochrana Číny pred mongolskými nájazdníkmi a asi pre Vás nebude prekvapením, že sa jedná o najdlhšiu stavbu na svete. Stabilitu múru údajne zaisťuje lepkavá ryža, ktorá bola robotníkmi používaná pre prepojenie stavebných kameňov a tehál. Stavba múru bola veľmi náročná a zdĺhavá a údajne pri nej zomrelo vyše 400 000 robotníkov. Pre tento smutný číselný fakt je tiež občas označovaná ako najdlhší cintorín sveta.
4. Skalné mesto Petra - zabudnutý klenot
Skalné mesto je bezpochyby najväčším turistickým lákadlom Jordánska. Mesto, vytesané do pieskovcovej skaly bolo založené v 3. storočí pr. n. l. Pôvodne bolo obývané Nabatejcami, ktorí si Petru zvolili za hlavné mesto svojho kráľovstva. Mesto dlho prosperovalo aj vďaka obchodu, ktorý tu prekvital najmä vďaka strategickej polohe. Prosperitu mesta bohužiaľ ukončili invázie moslimských vojsk a série ničivých zemetrasení, kvôli ktorým sa nakoniec všetci miestni odsťahovali. V skalnom komplexe nechýba ani slávne mauzóleum, kde nájdeme kráľovské hrobky vytesané do hory Umm al- Amr, ktorá sa týči do výšky 1066 metrov. Zaujímavosťou je, že na Petru sa od 7. do 19. storočia prakticky zabudlo. Archeológovia komplex doslova vyhrabali z piesku. Vďaka piesočnému zásypu a "nezáujmu" turistov sa však veľa stavieb perfektne zachovalo.
5. Socha Ježiša v Riu - 90 rokov dohliada na miestne i návštevníkov
Majestátna socha Ježiša vykupiteľa v brazílskom Riu de Janeiro zastáva v ankete miesto benjamínka. Slávnostne vztýčená bola až v roku 1931, teda pred 90 rokmi. 37metrový Kristus Spasiteľ vzhliada na prístav a slávnu pláž Copacabana zo skalnatého vrcholu Cocovado z nadmorskej výšky 710 metrov. Monumentálna socha mala byť predovšetkým náboženským a pútnickým cieľom. Dnes privádza do Ria viac ako kresťanov, skôr turistov, prahnúci po neopakovateľnej atmosfére, ktorá návštevu tohto unikátneho miesta sprevádza.
6. Machu Picchu - dávne mesto Inkov
Ikonické mesto bolo podľa odhadov postavené okolo roku 1460. Vyspelá civilizácia Inkov svoje sídlo, ležiace v nadmorskej výške 2360 metrov, však o 100 rokov neskôr opustila. Komplex chrámov, terás a obytných domov uprostred peruánskych álp bol vystavaný z ohromných opracovaných kvádrov bez použitia malty. Inkskej Machu Picchu bolo pre svet záhadou až do roku 1911, kedy ho objavil americký archeológ a cestovateľ Hiram Bingham. Pred objaviteľom sa vynorilo zarastené, avšak takmer neporušené fascinujúce mesto. Staroveké inkské sídlo je dodnes opradené veľkým množstvom záhad. Prečo sa Inkovia usídlili v nehostinných peruánskych horách? A prečo svoje obydlia po pár desaťročiach opustili? Zastihla obyvateľstvo vojna, ničivá epidémia alebo neúroda? Na otázky sa snaží odpovedať nielen vedci, ale aj tisícky turistov, ktorí každoročne záhadné Machu Picchu navštívia.
7. Chichen Itzá - mayské mesto v Mexiku
Za posledným novým divom sveta sa vydáme do severovýchodného Mexika, na polostrov Yucatán. Práve tu vznikla približne v 4. storočí osada Xtoloc, budúca metropola ríše Mayab. Osada bola vybudovaná okolo prírodného jazierka, ktoré predstavovalo jediný spoľahlivý zdroj vody. Osada sa začala rýchlo rozrastať a nadobúdať na význame. zhruba 600 rokov po založení pôvodnej osady zasadol na trón Chichen Itzá toltécky kráľ Topilzin-Ce Acatl, ktorý odštartoval obdobie, kedy mesto kraľovalo celému mayskému Yucatánu. Prosperitu mesta na prvý pohľad prezrádza veľkorysé urbanistické usporiadanie. Všetky stavby vrátane chrámov sú priestranné a priamo prepojené pohodlnými cestami. Najslávnejšou stavbou mayského mesta je Kukulkánova pyramída. El Castillo (Hrad), ako býva pyramída označovaná, je zasvätená operenému hadovi, teda najvyššiemu mayskému božstvu. Usporiadanie pyramídy dokazuje, že stavitelia disponovali hlbokými matematickými a astronomickými znalosťami. Každá zo štyroch strán je orientovaná do jednej zo štyroch svetových strán. Ak by ste spočítali všetky schody, vyšiel by Vám počet rovnajúci sa počtu dní v jednom roku. Zaujímavosťou je tu však oveľa viac.
Spoznajte všetkých sedem nových divov sveta z pohodlia svojich domovov!
Objednajte si krásnu mincovú kolekciu z cenného rýdzeho zlata 999/1000.
Spoznajte všetkých sedem nových divov sveta z pohodlia svojich domovov! Každá zlatá minca reprezentuje jeden z víťazných „divov" celosvetovej ankety. Ku kolekcii získate zdarma praktické príslušenstvo a tiež publikáciu „7 NOVÝCH DIVOV SVETA", vďaka ktorej sa dozviete celý rad fascinujúcich faktov. Viac informácií o zbierke nájdete tu.
