Rašínov geniálny plán
Hoci Československo získalo vlastnú menu len pár mesiacov po svojom vzniku, cesta ku korune nebola ľahká. Po rozpade Rakúsko-Uhorska zostali na našom území rakúske koruny. Mena sa začala čoskoro znehodnocovať a bolo treba zabrániť hroziacej inflácii tým, že sa starej meny zbavíme. Ale ako? S odvážnym riešením prišiel vtedajší minister financií Alois Rašín. Plán bol nasledujúci: na niekoľko dní uzavrieť československé hranice, obmedziť prepravu peňažných zásielok, jednu polovicu rakúskeho obeživa stiahnuť a ďalšiu okolkovať. Prakticky to fungovalo tak, že každý, kto predložil rakúske bankovky, dostal polovicu späť okolkovanú a druhú mu štát zabavil. Podľa nominálnej hodnoty bolo vopred určené, ktoré bankovky budú kolkované a ktoré zostanú v obehu. Za zhabané bankovky získali všetci občania štátne dlhopisy. Tieto dlhopisy predstavovali v podstate nevypovedateľnú pôžičku, úrokovanú jedným percentom. Touto smelou menovou odlukou sa Československo vyhlo inflačným trendom, ktoré sa rozpínali prakticky v celej povojnovej Európe. Československá koruna sa tak stala najstabilnejšou menou v strednej Európe.
Prečo práve koruna?
Možno sa pýtate - prečo nie? Koruna však, ako návrh názvu pre novú menu, príliš obdivu nezožala. Je to vlastne celkom logické. Dlhé roky bolo naším cieľom získať samostatnosť, slobodu. Keď sa nám konečne v roku 1918 podarilo vymaniť z područia rakúskej monarchie, kde sa tiež platilo korunou, nechceli sme preberať starý názov. Zákonodarcovia zvažovali desiatky iných označení. Mohli sme platiť napríklad sokolom, levom, frankom, hrivnou, denárom alebo dokonca peruťami. Nakoniec však k zhode nad označením novej meny nedošlo a koruna sa stala provizórnym označením, ktoré nám nakoniec vydržalo až do roku 2008, kedy ju nahradilo euro.
Kolky a falzifikáty, štátovky, a zase tie falzifikáty
Vráťme sa ale k začleneniu československej koruny do obehu. Kolky na rakúskych bankovkách sa začali falšovať, a to skutočne vo veľkom. Bolo teda potrebné prísť rýchlo s účelným riešením. Týmto riešením sa stali tzv. štátovky, papierové peniaze emitované vládou, ktoré charakterizuje nútený kurz. Ani štátovky však falzifikátom nezabránili. V niektorých zdrojoch sa dokonca môžete stretnúť s informáciou, že skutočných štátoviek sa do dnešnej doby zachovalo menej, ako tých falšovaných.
Prvé papierové peniaze
Príprava návrhov aj tlače prvých papierových platidiel bola trochu zrýchlená. Na motívoch nového obeživa sa podieľalo niekoľko autorov. Najznámejším je dnes určite Alfons Mucha, ktorý sa zhostil motívu prvej desaťkoruny, dvadsaťkorunáčky, stokorunáčky a päťstokorunáčky. Pretože ešte neexistovala oficiálna inštitúcia pre tlač cenín, roztrieštila sa tlač štátoviek medzi šesť tlačiarní. Národná banka Československá vznikla až 1. apríla 1926. Od nasledujúceho roka tak boli štátovky postupne nahradzované bankovkami.
Razba prvých mincí
S razbou prvých mincí to nebolo vôbec ľahké. Jedinou mincovňou, ktorá pripadala na výrobu nových emisií do úvahy, bola Kremnická mincovňa. Tá bola však po rozpade monarchie bohužiaľ doslova vyrabovaná. Chýbali raziace stroje i materiál. Prvé mince preto vznikli až v roku 1921. Prvou mincou uvoľnenou do obehu bol dvadsaťhaliernik Otakara Španiela. Nasledoval päťdesiatnik a v roku 1922 konečne aj prvá československá kovová koruna!
Pamätná medaila zadarmo - Vaša spomienka na 100. výročie československej koruny!
Na oslavu 100. výročia vzniku československej meny sme pre Vás pripravili pamätnú medailu zadarmo! Numizmat vyobrazuje vyššie zmienenú korunu z roku 1922. Autorom pôvodného motívu je legendárny medailér Otakar Španiel. Práve koruna z roku 1922 sa totiž právom stala nielen symbolom prvorepublikovej meny, ale aj suverenity mladého nádejného štátu.
Ak si chcete uchovať spomienku na 100. výročie vzniku koruny aj Vy, sledujte naše zarezervujte si svoju medailu zdarma tu!
