Sada pražských grošov Ján Luxemburský, Karel IV.

Zásadným pilierom stredovekého mincovníctva od roku 1300 bol strieborný pražský groš. Jeho razbu inicioval český kráľ Václav II., ktorý nechal povolať majstrami z Talianska, aby mu pomohli vydať tzv. večnú mincu, ktorá sa nemala meniť v obraze, váhe ani veľkosti.

Výsledkom ich práce bol práve pražský groš - ťažká, veľká a mimoriadne krásna strieborná minca, ktorá sa stala numizmatom celoeurópskeho významu:

Hmotnosť groša sa pohybovala medzi 3,5 - 3,7 gramov a rýdzosť striebra bola 933/1000. Postupom času klesala váha mince (až na 2,4 gramu) a aj jej rýdzosť. Hmotnosť týchto grošov je približne 3,39 gramov a priemer 28 milimetrov.

Prvý groš sady pochádza z doby vlády Karola IV., Teda zo 14. storočia nášho letopočtu, presnejšie z rokov 1346 - 1378. Cisár Karol IV. bol milovaný a velebený nielen v čase svojej vlády, ale aj v nasledujúcich rokoch a storočiach až do dnešných čias, preto je aj minca z čias jeho vlády veľmi cennou pripomienkou cisárovi mimoriadnej osobnosti.

Druhý groš pochádza z prvej polovice 14. storočia z obdobia vlády Jána Luxemburského. Numizmat je autentickým historickým artefaktom, ktorého zachovalosť je hodnotená ako veľmi dobrá.

Po celú dobu svojej razby mala minca v podstate stále rovnaký obraz averzu a reverzu:

• Na averze tohto numizmatu bola vyrazená česká kráľovská koruna a okolo nej meno aktuálneho vládnuceho českého kráľa (na minci z obdobia vlády cisára Karla IV.).
  
  
• Reverz mince niesol obraz českého heraldického leva a nápis GROSS PRAGENSES (slovensky pražský groš). Razba pražského groša bola prenesená do Kutnej Hory, kde boli strieborné bane a kde sa vzácny kov tiež spracovával.

Kov:

Striebro

Priemer:

28 mm

Hmotnosť:

3,5 – 3,7 g

Kvalita:

Veľmi dobrá

Krajina pôvodu:

Česká republika

Rok emisie:

1346-1378

Karol IV. (1316 - 1378), prvorodený syn dedičky Přemyslovcov Elišky a kráľa Jána Luxemburského, bol neobyčajne bystrý a veľmi vzdelaný, hovoril plynule piatimi jazykmi (po francúzsky, latinsky, česky, nemecky a taliansky). Čoskoro sa naučil umeniu diplomacie na veľmi vysokej úrovni a stal sa tak vynikajúcim politikom európskeho formátu, bol najvýznamnejším panovníkom vrcholného stredoveku. Avšak jeho záujmy mali omnoho širšier: zaujímal sa tiež o architektúru, výtvarné umenie, astronómiu, filozofiu, literatúru.

Historický odkaz Karla IV. možno nájsť po celej Európe, avšak jeho srdce patrilo českým krajinám, hovorilo sa mu „Otec vlasti". Svoju silu, schopnosť a moc využil na vytvorenie pevného zväzku českého kráľovstva, moravského markgrófstva a sliezskych kniežatstvo známeho ako Zeme Koruny Českej. Bol autorom najvýznamnejšieho a veľmi nadčasového ríšskeho ústavného zákona Zlatej buly (platil až do zániku Svätej ríše rímskej roku 1806), ktorý významne určoval vzťah českého štátu k ríši a potvrdzoval výnimočné a nezávislé postavenie v rámci ríše.

Ján Luxemburský, neskôr známy pod priezviskom Ján Slepý a vo svete predovšetkým ako Ján Ćeský, bol luxemburským grófom, v rokoch 1310-1346 desiatym českým kráľom a v rokoch 1310-1335 tiež titulárnym poľským kráľom.

V posledných rokoch života Jána postihla dedičná očná choroba, ktorá nakoniec viedla k jeho slepote. Jeho účasť v bitke pri Kreščaku, kde bojoval na francúzskej strane a v ktorej nakoniec padol, znamenala skôr dobrovoľnú smrť.

Jeho posledné slová, ktoré sú mu pripisovaná, sa stala mimoriadne presláveným výrokom a svedčí o jeho veľmi hrdej povahe: „Toho Dá Boh nebude, aby český kráľ z boja utekal." Ján Luxemburský zomrel 26. augusta 1346. Cez jeho záporný vzťah k zemi, ktorej vládol tretinu storočia, sa Jánovi podarilo rozšíriť územie kráľovstva, dal zvučné meno titulu českého kráľa a pripravil cestu skvelého nástupcu, svojho prvorodeného syna Karla IV.