Príbeh Rudolfa Dobiáša

Rudolf Dobiáš sa narodil 29. augusta 1934 v Dobrej pri Trenčíne. Vyrastal ako jedináčik v roľníckej rodine. Úspešne vyštudoval osemročné gymnázium a nástup komunizmu ako chlapec z malej dedinky najprv príliš nepocítil.

V roku 1945 nastúpil mladý Rudolf do skautského oddielu, kde pôsobil aj ako družinový radca. Skaut bol následne premenovaný na Junáka, ktorý sa stal súčasťou socialistickej organizácie Zväzu slovenskej mládeže. Aj keď boli všetky aktivity skautov odsudzované a režim ich zakazoval, členovia sa snažili v činnosti pokračovať aspoň prostredníctvom vydávania letákov. Ilegálna skupina skautov sa snažila verejnosť nabádať, aby nevstupovali do strany, nenechali sa vtiahnuť do prenasledovania veriacich, zachovali podporu cirkvi, vzbúrili sa proti rušeniu kláštorov, atď.

V roku 1953 sa do školnej čítanky dostala karikatúra, ktorá vyobrazovala Stalina a Gotwalda v pomyselnom pekle, ako sa varia v hrncoch. Učiteľ, ktorý kresbu objavil, všetko nahlásil Štátnej bezpečnosti. Tá zakrátko objavila ďalšie podobné karikatúry a zatkla vedúceho oddielu Jána Huňu. Pre Rudolfa Dobiáša si prišli príslušníci ŠtB len 3 mesiace po tom, čo bol prijatý na Filozofickú fakultu a venoval sa svojim prvým básničkám. Nenechali ho ani sa prezliecť a odviezli ho k výsluchu do Bratislavy. Výsluch bol pre 19ročného študenta náročný a podmienky väzby neľudské. Mladý študent bol vyšetrovaný vo dne v noci bez možnosti jedla a spánku.

Rudolf Dobiáš v roku 1949 Do mesiaca pozatýkala ŠtB celú skautskú skupinu. V lete roku 1954 byli všetci odsúdení a poslaní do pracovných táborov, kde vykonávali ťažkú banícku prácu. Rudolf pracoval najprv v tábore Ostrov, odkiaľ bol prevelený do Svätopluka. Posledná banícka drina ho čakala na Příbramsku. Pán Dobiáš ale dnes nespomína na prácu v baniach iba v zlom. V pracovných táboroch sa stretol s vtedajšou inteligenciou. V lágroch vládla intelektuálna atmosféra a ľudia s profesiami ako je medik, kňaz, literárny kritik či básnik neboli v temnom prostredí žiadnou výnimkou. Aj pri ťažkej práci si mladý básnik našiel čas na poéziu. Vo väzení vydal svoju prvú básnickú zbierku Akvárium. V roku 1960 bol Rudolf konečne amnestovaný. Jeho situácia sa však významne nezlepšila. Pracoval na stavbách ciest a železníc. Ani na túto kapitolu svojho života nespomína s trpkosťou. Pri ťažkej práci sa znovu stretol s mnohými zo svojich spoluväzňov. Dokonca založili ochotnícky divadelní krúžok, zúčastnili sa rôznych súťaží a organizovali rôzne estrády a divadelné predstavenia. Po smrti svojej matky bol nútený hľadať stále zamestnanie. Kvôli svojej minulosti trestanca to však bolo veľmi náročné. Nakoniec bol prijatý ako baník v bani Cígeľ. Rudolf naviazal na svoju tvorbu z väzenia. Písal literatúru pre detských čitateľov, básne a poviedky. Jeho skutočné objavenie ako spisovateľa nastalo vďaka rozhlasovej súťaži. V roku 1980 si nechal previesť výmaz trestu. Následne sa venoval na krátky čas novinárčine. Po roku 1989, kedy sa atmosféra konečne uvoľnila, sa začal zaoberať tvorbou orientovanou na obdobie totality a založil časopis Svedectvo. Jeho tvorba zachytáva príbehy konkrétnych ľudí, vďaka ktorým môžeme poznať odvrátenú tvár minulého režimu aj my.

Na to, ako vníma Rudolf Dobiáš slobodu a aké pre neho bolo žít v Česko-Slovensku, sa môžete pozrieť na videu.