Na svet prišiel v roku 12 pod menom Gaius Iulius Caesar Germanicus, syn skvelého vojvodcu Germanika a Agrippina. Už od detstva sprevádzal svojich rodičov na vojenských ťaženiach, kde pre svoju roztomilosť a obľubu získal prezývku Caligula, čo by sa dalo preložiť ako topánočka.
Po smrti svojich rodičov a bratov žil najprv nejaký čas u svojej prababičky Livie, potom u babičky Antonie. Vo veku 19 rokov bol povolaný cisárom Tiberiom na ostrov Capri, kde sa ujal úradu kňaza a kvestora (t. j. úradník ustanovený v najstarších dobách konzulom na vyšetrovanie a stíhanie hrdelných zločinov). Zároveň bol spoločne s Tiberiovým vnukom Tiberiom Gemellom ustanovený cisárovým nástupcom.
Po Tiberovej smrti v roku 37 bol s pomocou prefekta pretoriánov Macra vyhlásený senátom za cisára. Ľud bol nadšený, pretože od nového cisára mal plno očakávaní a zároveň v ňom videl ušľachtilé vlastnosti jeho otca Germanika. Nový cisár mal byť symbolom slobodnejšieho života a uvoľnenejších pomerov. A najprv tomu tak bolo, Caligulu ľudia milovali. Preslávil sa výstavbou nových chrámov či vodovodu. Voľby úradníkov vrátil do rúk ľudu, povolil šíriť skôr zakázané spisy a nariadil významné daňové úľavy.
Choroba všetko zmenila
To a mnoho viac pre svoj ľud Caligula urobil, teda aspoň do doby než na jeseň roku 37 vážne ochorel. Choroba, ktorá ho zachvátila, zmenila celú jeho osobnosť. Z umierneného vládcu sa stal tyran a šialenec. Avšak Filón Alexandrijský (grécky píšuci filozof židovského pôvodu) vidí príčinu cisárovej choroby v zmene životného štýlu. Striedmy život, ktorý Caligula viedol za vlády Tiberia, vymenil po prevzatí moci za pijactvo, obžerstvo a smilnenie s mužmi aj ženami. Podľa Filóna skôr, než o zmenu osobnosti išlo o vyjavenie skutočného charakteru cisára, ktorý maskoval svoje sklony k brutalite. To, či jeho zvrátené správanie bolo dôsledkom choroby, či išlo o snahu Caligulu zdiskreditovať, sa už svet pravdepodobne nedozvie.
Podľa jeho súčasníkov začal Caligula nerozvážne míňať peniaze, za jediný rok údajne rozhádzal 27 miliónov sestercií. Keď peniaze došli, začal vymýšľať, kde zohnať nové. A tak nastala doba udavačstva, popráv a konfiškácií majetkov. Boli zavedené nové dane, napr. z narodenia, pohrebov či činnosti nevestincov. Z paláca urobil miesto rozmarnosti a smilstva. Niektoré pramene uvádzajú, že dokonca udržiaval incestné vzťahy so svojimi sestrami.
Vrah, zvrhlík a sadista
Medzi jeho prvými obeťami bol Tiberius Gemellus, ktorý Caligulu v čase jeho choroby formálne zastupoval, ďalej vplyvný senátor Marcus Junius Silanus – otec prvej Caligulovej manželky Iunie Claudilly či Macro, ktorý Caligulovi dopomohol k titulu cisára.
Caligula vyžadoval božské pocty, svojím arogantným správaním voči senátorom žal odpor. Údajne sa k nim správal ako k svojim sluhom, ich manželky vyhlásil za svoje ženy a podľa toho sa k nim správal.
Jeho paranoidné správanie údajne zašlo tak ďaleko, že chcel nechať vyhlásiť svojho koňa Incinata za senátora.
Postupom času rástla cisárova paranoja z toho, že bude zavraždený. A vzhľadom na stav, do ktorého Rím zaviedol, sa nebolo čomu diviť. Bolo tak iba otázkou času, kedy proti nemu niekto povstane.
Deň zúčtovania
Deň D nastal 24. januára roku 41, keď sa velenie pretoriánskej gardy spojilo so skupinou senátorov za účelom sprisahania. Hlavnou postavou bol pretoriánsky dôstojník Cassius Chaerea, ktorý Caligulu zabil bodnou ranou do chrbta.
Caligula na rímskych minciach
Zlaté a strieborné mince z obdobia panovania Caliguly sú veľmi vzácne a zberateľmi vyhľadávané. Naopak mince bronzové, obzvlášť tie, na ktorých reverznej strane je vyobrazená sediaca bohyňa Veseta, patria medzi úplne bežné.
Caligula nechal vydávať mnoho typov mincí, ktoré vzdávali hold pamiatke jeho rodine. Niektoré z nich boli používané aj za vlády jeho nástupcu Claudia. K tým najvzácnejším sa radia mince, ktoré zobrazujú jeho sestry Agrippinu mladšie, Drusillu a Julii Livillu ako personifikáciu Securitasa, Concordie a Fortuny. Caligula mal k svojim sestrám veľmi blízky vzťah a vyjadroval im verejné pocty spôsobom, ktorý šokoval tradičné rímske hodnoty. Aj preto neskôr veľa mnohých spisovateľov označovalo ich vzťah za incestný.
Za panovania krutovládcu Caliguly sa prvýkrát v Ríme čiastočne razili strieborné a zlaté mince. Dovtedy tam vznikali iba mince bronzové či medené.
Caligulov portrét s vavrínovou korunou sa objavuje na líci jeho zlatých aureií a strieborných denárov obklopený jeho titulmi. Na niektorých razbách je Caligula veľmi podobný Tiberiovi, avšak jeho hlava je charakteristicky užšia.
Keď Caligula nastupoval na trón, jedným z jeho prvých oficiálnych aktov bolo odovzdať každému strážnemu tisíc sestercií, ktoré Tiberius odkázal vo svojom závete a pridal ešte tisíc svojich vlastných. Rub tohto vzácneho sestercia ukazuje Caligulu stojaceho na plošine s pažou zdvihnutou vo formálnom geste, pozdrave k rade stráží. Skrátený nápis ADLOCUT COH "Adlocutio cohortium" znamenajúci adresu, ktorú dáva cisár kohortám. Caligula na minci používa typické gesto: pozdrav s natiahnutou a zdvihnutou pažou, má pokrčenú ľavú nohu. Vojaci pred ním stoja v kompaktnom rade. Zvláštnosťou je, mince chýba nápis SC („na základe výnosu Senátu“), ktorý sa bežne objavoval na všetkých rímskych bronzových minciach. Jeden z takýchto exemplárov bol v roku 2014 na európskej aukcii vydražený za viac ako 634 000 amerických dolárov.
