Odkiaľ sa vzal názov dúhovka
Dúhovka je ľudovo nazývaný statér miskovitého tvaru, keltská staroveká minca razená v období od 3. do 1. storočia pred n. l. Ľudia začali mince nazývať dúhovkami z toho dôvodu, že ich nachádzali na poliach hlavne po daždi, ktorý z nich zmyl nánosy špiny a ony sa krásne trblietali v slnku. Pôvodne ich mali späté práve s dúhou, ktorá, ako je známe, sa po daždi objavuje a mysleli si, že padajú práve z nej.
Prvý kontakt Keltov s mincami
Kelti prišli prvýkrát do styku s mincami počas svojich výprav do Grécka a Talianska, kde ako žoldnieri slúžili v cudzích vojskách a poberali v minciach svoju odmenu.
Neskôr sa v dôsledku ich vlastného hospodárskeho rozvoja stala potreba vlastných mincí predpokladom ďalšieho úspechu a rozkvetu.
Prvé keltské mince sa tak začali objavovať zhruba v 2. storočí pred n. l. a spočiatku vychádzali z macedónsko-gréckej predlohy. Konkrétne zo statéra Alexandra III. Macedónskeho, ktorý mal na averze hlavu Pallas-Atény s vysokou prilbicou a na reverze okrídlenú bohyňu víťazstva Niké s vavrínovým vencom v pravici. Tieto zlaté mince dosahovali priemer 18-20 mm a vážili okolo 8,4 g. Nájdené boli napríklad v Nechaniciach pri Hradci Králové či v okolí Starého Hradiska.
Rozmach keltského mincovníctva
Rozvoj keltského mincovníctva išiel ruka v ruke so vznikom oppíd. V tom čase sa čoraz viac začali raziť mince, a to nielen zlaté, ale aj z iných kovov.
Bójovia (keltský kmeň žijúci na našom území) začal raziť svoje prvé statéry podľa vlastných námetov. Tvar ich mincí bol miskovitý, čo vychádzalo zo štýlu výroby a ľudovo sa im dnes hovorí dúhovky. Keltské mince niesli najčastejšie motívy jazdca, koňa či ľudskej hlavy.
Kelti zaviedli dômyselné delenie statéra na tretiny, osminy a dvadsaťštvrtiny, čo umožňovalo jednoduchšie vyjadrenie rôznych hodnôt. Väčšina ich razieb dosahovala vysokú rýdzosť 992/1000 – 998/1000.
Kov na razenie mincí získavali Kelti v zlatonosných riekach. Napríklad oblasti juhočeskej Otavy sa hovorí Kalifornia staroveku.
Nálezy keramických doštičiek na prípravu mincových zliatkov i množstvo mincí samotných svedčia o rozsiahlej mincovej činnosti Keltov na našom území. Ich mince sú zároveň ojedinelým úkazom v našom mincovníctve, pretože potom došlo na dlhých 900 rokov k jeho útlmu.
České a slovenské poklady
Nálezov keltských mincí na oboch územiach je mnoho. Za najvýznamnejší poklad na českom území možno bezpochyby označiť tzv. podmokelský poklad. Na Slovensku dominuje nález z Bratislavy.
Podmokelský nález zlatých dúhoviek je najväčším zlatým pokladom na území Čiech, jeho osud však nebol šťastný. V roku 1771 našiel istý nádenník pri dedine Podmokly na Rokycansku bronzovú nádobu plnú zlatých mincí. Údajne malo ísť o tisíce kusov, ktoré si dedinčania rozobrali a následne aj predali. Keď sa o tom dozvedel knieža Karl Egon z Fürstenbergu, vyslal údajne drába Ružičku, aby mince od ľudí získal, pokojne aj násilným spôsobom. Bohužiaľ v šľachtických rukách zlato nenašlo dobrú ochranu, väčšina z neho skončila v pražskej mincovni, kde bola roztavená pre razbu tereziánskych a fürstenberských dukátov.
Medzi ďalšie významné poklady nájdené na území Čiech patrí napríklad veľký poklad pochádzajúci zo Starého Kolína, na Morave boli odkryté značné nálezy zlatých mincí v Plumove pri Prostějove či na Starom Hradisku. Strieborné mince zase boli objavené v Krivokláte pri Rakovníku či na Morave v Moravských Budějoviciach.
Na území Slovenska sa tiež nachádza veľké množstvo nálezísk keltských mincí. Najvýznamnejšie sa nachádza na území Bratislavy a patrí k najväčším v strednej Európe. Mince, ktoré sa tu prevažne našli, patria ku keltským minciam typu Biatec. Jednalo sa o vysoko kvalitné napodobeniny gréckych hexadrachiem alebo tetradrachiem, vyrobené boli najčastejšie zo striebra. Na minciach boli zobrazené okrem jazdcov a mytologických motívov aj latinské nápisy (čo bolo ojedinelé a veľmi unikátne). Nápisy typu BIATEC, NONNOS, DEVIL a iné pravdepodobne zachytávajú mená vládnucich kniežat na slovenskom území a sú dôkazom o najstaršom použití latinského písma.
Okrem Bratislavy boli mince a raziace príslušenstvo nájdené v Nitre, Trenčianskych Bohuslaviciach či Liptovskej Mare.
