Prvé pokusy o šperk
História šperku je stará ako ľudstvo samo. Veď už praveký človek mal potrebu sa zdobiť, využíval na to dary prírody, ktoré ďalej spracoval. Príkladom môžu byť najstaršie perforované mušle, ktoré výskumníci datovali rokom 100 000 pred n. l. a ktoré sa našli na území Afriky.
Postupom doby, ako sa človek vyvíjal, zužitkovával aj časti svojich obetí, ktorými najčastejšie boli bizóny, mamuty či nosorožce. Z kostí, rohov a zubov vyrábal nielen veci každodennej potreby, ale aj predmety, ktoré boli ozdobného charakteru.
Vzostup šperkárskeho umenia
Podobu šperku, aspoň v začiatkoch, určovala dostupnosť materiálov na danom území. Z tohto hľadiska možno vývoj šperku sledovať aj územne.
K najvýznamnejšej kultúre, ktorá zanechala množstvo artefaktov, patrí bezpochyby tá egyptská. Egyptskí remeselníci vynikali spracovaním skla, v práci s formami, v pozlacovaní a farbení zlata. Vďaka tomuto umu sa zachovali nádherne prepracované šperky, o ktorých svedčia aj dochované maľby a reliéfy.
Preslávenou starovekou kultúrou, ktorá je považovaná za kolísku európskej civilizácie, je bezpochyby minojská civilizácia z Kréty. Tá bola z hľadiska šperkárstva najprv ovplyvnená Egyptom a východnými krajinami a až neskôr získala svoju osobitosť. Minojci pri výrobe šperkov využívali techniku strateného vosku, tepania či cizelovania, čo je technika dekoru, konkrétne tepanie plechu vyhotoveného pomocou puncov. Z ich doby môžeme obdivovať najrôznejšie diadémy, náhrdelníky a prívesky, ktoré boli dekorované prevažne florálnymi motívmi.
Šperk hral významnú úlohu aj v živote ďalších národov, napríklad Rimanov. Ich klenoty oslňovali extravaganciou a tvarovou rozmanitosťou. Rimania milovali drahé kamene, obzvlášť perly a smaragdy. Často nosili pri sebe amulety, ktoré boli zavesené na retiazke. Pravdepodobne najobľúbenejším šperkom boli prstene, ktoré nosili aj muži, a to aj niekoľko kusov na jednej ruke. Prstene plnili funkciu nielen ozdobnú, ale aj pečatnú.
Zaujímavé šperky svetu priniesli aj Kelti, Rimanmi nazývaní Galovia, ktorí vyrábali sklenené šperky často modrej farby, ktorá bola obľúbená naprieč kultúrami. Nálezisko týchto šperkov sa nachádza aj na Slovensku.
Veľké množstvo šperkov bolo nájdených aj na Veľkej Morave. Tieto šperky boli byzantsko-orientálneho charakteru. Medzi obľúbené tvary patrili náušnice s hroznovitým príveskom či náušnice v tvare polmesiaca. Zvláštnym doplnkom, charakteristickým pre toto územie, boli gombíky či košíčkové náušnice tvorené filigránovým drôtikom.
Šperk ako súčasť kultúry
Skrátka, šperk sa postupom času stal umeleckým remeslom. Prešiel veľkým rozvojom aj v ďalších dejinných etapách, či už to bola gotika, renesancia, baroko alebo rokoko. Za jeho prelomové obdobie je možné označiť 20. storočie, kedy sa stal individuálnou tvorbou.
V dnešnej dobe sa na jeho výrobe okrem zlatníkov a šperkárov podieľajú aj architekti keramici, sklári či maliari. Šperk plní funkciu nielen okrasnú, ale aj funkčnú, úžitkovú či dekoratívnu. Veľmi často je vytváraný tzv. na mieru svojmu nositeľovi. Šperk tak prináša nielen estetickú hodnotu, ale aj duchovnú.
Ozdobte seba aj svojich blízkych trblietkou jedinečných šperkov!
Šperkami sa odjakživa zdobili naši predkovia a my tiež na ne nedáme dopustiť. Sú najčastejším darom, keď chceme niekoho potešiť. Pokiaľ aj Vy premýšľate nad vhodným darčekom, ktorý rozžiari oči Vašej milovanej osoby, máme pár skvelých tipov!
V sekcii Šperky, ktorú nájdete na stránkach Národnej Pokladnice, objavíte množstvo klenotov, ktoré doslova vykúzlia nejeden úsmev na milovanej tvári. V ponuke sú rôzne šperky na rôzne príležitosti.
Ak ste patrioti a radi by ste sebe či osobe blízkej darovali šperk, ktorý v sebe nesie národnú symboliku, potom Vás celkom iste zaujme pozlátená brošňa z pravého lipového listu. Lipa, ako viete, je naším národným stromom a táto brošňa ju vkusne prezentuje. Brošňa je originálna a jedinečná, pretože sa jedná o skutočný lipový list, ktorý je zušľachtený rýdzim zlatom 999/1000.
Šperkom určite potešíte seba i svojich blízkych!
Pre viac informácií o šperkoch navštívte: SEKCIA ŠPERKY
