O Alfonsovi Muchovi toho bolo napísané naozaj veľa. Vieme o tom, že sa narodil v roku 1860 v Ivančiciach na Morave do rodiny panského sluhu. Už od detstva ho bavilo maľovanie, ktoré postupom času viac a viac rozvíjal, a to tak, že ho to zaviedlo až do Francúzska, kde sa preslávil kresbou divadelného plagátu k francúzskej opere Gismonda, ktorý si u neho zadala populárna herečka Sarah Bernhardtová. Mucha potom v nasledujúcich rokoch vytvoril nielen množstvo ďalších krásnych plagátov, ale hlavne sa stal otcom kolosálneho diela zachytávajúceho históriu Slovanstva, ktoré poznáme pod menom Slovanská epopej.
Mucha vo víre secesie
Alfons Mucha bol súčasníkom umeleckého smeru, ktorý si podrobil v devätnástom storočí časť sveta. Bol pomenovaný secesia a charakteristické sa pre neho stali najrôznejšie ornamenty, popínavé rastliny, exotické kvety a ženy s vzdušnými vlasmi.
Alfons Mucha sa stal doslova majstrom tohto smeru. Okolo roku 1900 sa jeho štýl Le style Mucha stal vzorom pre celú generáciu umelcov a synonymom celej secesie. Typická pre jeho diela bola postava nádhernej, nevinne detskej ženy, voľne, ale neoddeliteľne zarámovanej ornamentálnou sústavou lístia, kvetov a ďalších symbolov.
Kritika vlasti
Je prekvapujúce, že slávni umelci či iné osobnosti našich dejín boli najprv vo svete velebení, ale doma zatracovaní. Nie inak tomu bolo u Alfonsa Muchu, ktorý za hranicami za svoje diela zbieral ovácie, avšak doma kritiku. Tunajšie osobnosti kultúry o ňom vyhlasovali, že je zlý historický maliar, alebo že rýchlo vychádza z módy. Bolo mu vyčítané, že jeho tvorba je cudzia a akosi vzdialená tej domácej, a že de facto nemôže rozumieť českým tradíciám a kultúre, keď tak dlho žil vo Francúzsku. Až s postupom doby môžeme ich postoj označiť za mylný, pretože Mucha dnes patrí k najvýznamnejším osobnostiam našej umeleckej tvorby.
Všestranný umelec
Mucha bol nielen maliarom a grafikom, zaujímal sa aj o sochárstvo, návrhy interiérov, úžitkové umenie či tvorbu šperkov.
Pre parížskeho klenotníka Georgesa Fouqueta vytvoril návrhy šperkov, ktoré patrili k tým najpôvabnejším. Georgesa fascinovali skvosty, ktorými Alfons zdobil svoje dievčatá z plagátov, a tak začala ich spolupráca, ktorá vyvrcholila na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 a ktorá vyvolala značný rozruch medzi ľuďmi. Obaja umelci tam predviedli okázalé šperky, ktoré kombinovali množstvo techník a materiálov. Návštevníci tak vtedy mohli vidieť zlaté reťaze s tepanými ornamentálnymi doštičkami, polodrahokamy brúsené ako kabošony či smaltované miniatúry. Mucha si tak popri ostatných smeroch vytvoril aj svoje neochvejné miesto vo svete šperkov.
Národná Pokladnica má prvý vlastný šperk, ktorý zasvätila Alfonsovi Muchovi!
Ako už viete, Alfons Mucha bol okrem iného vynikajúci návrhár šperkov. Svoje dievčatá z plagátov odel do skvostných ornamentov, a tým dal podnet k vzniku reálnych šperkárskych skvostov.
Národná Pokladnica tento jeho odkaz zdieľa prostredníctvom svojej šperkárskej premiéry - medailóniku z rýdzeho striebra s motívmi diela Alfonsa Muchu.
Predlohou pre šperk sa stalo umelecké dielo s názvom Jar. Medailónik s priemerom 20 mm je vyrazený z 2,80 gramov rýdzeho striebra 999/1000 a je zavesený na striebornej retiazke.
Šperk je starostlivo uložený do štýlovej bielej kazety spoločne s Certifikátom autentickosti a tiež darčekovou kartičkou pre vytvorenie osobného priania obdarovanej osobe.
Pre viac informácií o šperku navštívte: MEDAILÓNIK S MOTÍVMI DIELA ALFONSA MUCHU
