Prečo bolo zvolených nových 7 divov sveta?
Na začiatku bolo pôvodných 7 divov sveta. Najslávnejší zoznam zostavil Filón Byzantský, ktorý žil niekedy v 2. - 3. storočí. Filón do neho zapísal architektonické skvosty vtedajšej doby. Medzi nimi boli Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Maják na ostrove Faros, Diova socha v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodský kolos či Cheopsova pyramída v Gíze, ktorá sa ako jediná dochovala do dnešnej doby.
A práve fakt, že sa dochovala iba jedna jediná pamiatka z pôvodného zoznamu, prinútilo organizáciu New7Wonders Foundation zostaviť nový zoznam. Cieľom bolo, aby zoznam obsahoval pamiatky, ktoré ľudia môžu reálne v dnešnej dobe obdivovať, a nie sa iba o nich dočítať v starých prameňoch.
Podmienky pre zaradenie do súťaže boli rôznorodé, avšak dôležité bolo, aby išlo o kultúrnu pamiatku vytvorenú človekom. Celkom bolo nominovaných 77 pamiatok, do finále sa ich potom dostalo 21. Finálne výsledky hlasovania boli zverejnené symbolicky 7.7.2007, pričom víťazmi sa stali pamiatky, o ktorých pojednáva niekoľko nasledujúcich riadkov.
Koloseum
Koloseum je jedinou starovekou pamiatkou na európskom kontinente, ktorá je zapísaná na zozname Nových 7 divov sveta.
Za jeho vznikom stojí cisár Vespasianus, ten má na svedomí obnovu Ríma, ktorý v roku 64 za vlády cisára Neróna postihol rozsiahly a zničujúci požiar. Cisár pre stavbu veľkolepého amfiteátra hľadal vhodné miesto a našiel ho takmer v strede mesta, na mieste, kde sa nachádzal Nerónov Zlatý palác.
Stavba Kolosea bola zahájená v roku 70 a dokončená bola o desať rokov neskôr. Po svojom dokončení bol amfiteáter vysoký takmer 59 metrov, na dlhšej osi mal priemer 188 metrov, a na tej kratšej 154 metrov. Koloseum je dodnes tiež označované za architektonickú pýchu, a to vďaka premyslenému kanalizačnému systému, ktorý umožňoval odvod vody aj prívod vody. To okrem iného umožňovalo zaplaviť oválne hľadisko vodou a organizovať na ňom rekonštrukcie vodných bitiek.
Ďalšou technickou perličkou bola možnosť pomocou kladkostrojov natiahnuť cez celú stavbu nepremokavé plátno, čo umožňovalo konanie hier za akéhokoľvek počasia.
Koloseum dodnes patrí medzi najimpozantnejšie stavby sveta. Každoročne ho navštívi nespočetné množstvo turistov, ktorí aj napriek tomu, že sa na ňom podpísal zub času, obdivujú jeho veľkoleposť. Mnoho z nich premýšľa, ako stavba asi mohla v prvých rokoch existencie vyzerať. Podľa písomných prameňov bola zvonku z ružového travertínu, obložená mramorom. Vnútro bolo spleťou chodieb a výťahov, ktoré dopravovali gladiátorov a zvieratá na javisko. Všetko tu bolo do detailu premyslené, dokonca aj usadzovanie divákov, kedy tí najmenej dôležití boli usadzovaní v hľadisku najvyššie. Vstup bol pre všetkých zadarmo, čím sa vládcovia snažili udržať priazeň ľudu.
Pád Kolosea zapríčinil predovšetkým príchod kresťanstva, ktoré odsudzovalo krvilačné zabíjanie na pobavenie ostatných. Kresťania v ňom nechali postaviť kostolík, ktorého priestory boli využívané ako ubytovanie pre chudobných.
Postupom času amfiteáter poničilo niekoľko zemetrasení a zo stavby sa tak stal zdroj stavebného materiálu. Ničenie pamiatky zastavil až pápež Benedikt XIV., ktorý pozostatky amfiteátra vyhlásil za pamiatku.
Petra
Klenot Jordánska, ktorému sa hovorí Ružové mesto, sa nachádza v údolí Vádí Musa, ktoré je v samom srdci Šarských hôr, zhruba 200 km od hlavného mesta Ammánu.
Podľa biblickej legendy je to miesto, kde Boh udrel do skaly, z ktorej následne vytryskol prameň, vďaka čomu mohlo dôjsť k osídleniu. Biblia nazýva dané miesto ako Selá, čo v preklade znamená skalu či kameň. Názov Petra je už gréckym prekladom.
História Petry siaha do 4. storočia pred n. l., do čias Nabatejcov, ktorí boli kočovným národom a venovali sa obchodu. Obchodovaním zbohatli do tej miery, že mohli vybudovať rozsiahlu a vyspelú kultúru.
Úpadok mesta začal vzostupom Rímskej ríše, kedy sa z Petry stala iba rímska provincia Arabia Petraea. Po Ríme padla do rúk Byzantskej ríše a postupom času došlo k jej úplnému zabudnutiu. K jej veľkému objavu došlo až v roku 1812 vďaka švajčiarskemu cestovateľovi Johannovi Ludwigovi Burckhardtovi.
Petra je komplexom 800 pamiatok, z ktorých medzi tie najznámejšie patrí Al-Chazna, čo v preklade znamená Pokladnica, ktorá je vytesaná do pieskovca a meria viac ako 40 m na výšku. Na konci Petry je možné vidieť ďalšiu skvostnú pamiatku, stavbu Ad-Dér, čo v preklade znamená Kláštor a ponúka impozantné výhľady do údolia.
Veľký čínsky múr
Je ikonou Číny, vznikal postupne za čias mnohých dynastií, až sa z neho nakoniec stalo masívne opevnenie slúžiace na obranu krajiny.
Základný kameň bol položený za „prvého cisára“, takzvaného Čchin Š´chuang-ti. Konkrétne tento cisár prepojil a rozšíril doteraz vybudované stavby, čím vytvoril jednotnú ochranu pred nájazdmi susedných štátov. Za jeho vlády bol štýl výstavby pomerne jednoduchý, de facto sa používala iba utlačená zemina. Zároveň však pod jeho vedením robotníci na stavbe zažívali krušné a väčšinou aj posledné chvíle svojho života, čím si múr vydobyl označenie Múr sĺz.
Dynastiou, ktorá Veľký múr rozšírila až do púšte Gobi, bola dynastia Chan. V tom čase sa už začala objavovať o niečo vyspelejšia stavebná technika a steny boli zosilnené pomocou prírodných materiálov, ako boli trstina či tamariška. Keď padla dynastia Chan, nastal v krajine rozpad a na stavbu múru neboli ani myšlienky, ani financie. To sa zmenilo až s nástupom dynastie Suej v roku 581 a neskôr aj ďalších nástupníckych dynastií.
Za svoju dnešnú podobu vďačí Veľký múr dynastii Ming, ktorá sa k moci dostala v 14. storočí. Počas jej vlády boli počas výstavby okrem iného využívané aj vypaľované tehly. Avšak nešlo o tehly tak ako ich poznáme dnes. Vtedajšie boli násobne väčšie a zniesli zaťaženie ako dnešný železobetón. Dôvodom takejto odolnosti bola doba vypaľovania. Tehly boli vypaľované pri teplote 1150 ° C sedem dní v podzemných peciach. Spájané boli následne maltou, do ktorej sa pridávala ryžová múka.
Údaje o celkovej dĺžke múru sa v priebehu času menili, až v roku 2012 Štátna správa kultúrneho dedičstva ustanovila, že celková dĺžka je 21 196 km. Z jej celkovej dĺžky však návštevníci môžu navštíviť úplné minimum.
Chichén Itzá
Mystické mesto z dôb dávnej Mayskej civilizácie, ktoré sa nachádza na severe polostrova Yucatán v Mexiku, a ktoré vďaka Toltékom môžeme dnes obdivovať.
Vzhľadné staroveké mesto bolo vybudované pravdepodobne v 6. storočí kmeňom Itzá, ktorý sa mohol pýšiť značnou vyspelosťou a znalosťami, ktoré boli zreteľné v oblasti architektúry, matematiky či astronómie.
Zaujímavosťou bezpochyby je, že všetky komplexy boli postavené podľa Mayského kalendára a najznámejšou z nich je Kukulkanova pyramída. Tá bola postavená v maysko-toltéckom štýle. Na vrchol pyramídy vedú štyri schodiská s celkovým počtom 364 schodov plus dva schody vedúce na posledný stupeň pyramídy, čím dostaneme rovnaký počet schodov, ako je počet dní v roku.
V spodnej časti pyramídy sú hadie hlavy, ktoré sú prepojené s rovnodennosťou. Stavba má hmotnosť 60 000 ton a je klenotom starovekého staviteľstva. Stelesňuje silu, duchovnosť a vedu.
K ďalším impozantným stavbám v komplexe patrí tzv. Budova mníšok, jedna z najzdobenejších stavieb, ktorá sa pýši bohatou fasádou a ktorú tvoria výjavy z mayskej mytológie.
Názov Chichén Itzá sa spája s Posvätnou studňou, ktorá slúžila na posvätné účely a nachádza sa kúsok od pyramíd. Podľa prastarej legendy do Posvätnej studne tunajší obyvatelia hádzali obete, pravdepodobne živých mužov a ženy, aby si tak naklonili boha dažďa Chaca a zaistili dostatok vody a prosperitu pre celý kmeň.
Machu Picchu
Inkské mesto rozkladajúce sa na horskom sedle juhoamerických Ánd bolo objavené až na začiatku 20. storočia. Za jej objaviteľa je dodnes považovaný dobrodruh Hiram Bingham, ktorý pôvodne hľadal bájnu Vilcabambu alebo posledné sídlo Inkov.
Inkská ríša sa rozpínala na území Južnej Ameriky a vyznačovala sa technickými znalosťami a prepracovaným správnym systémom. Detaily o nej sú dodnes opradené tajomstvom a predmetom záujmu bádateľov z celého sveta.
Kedy bolo Machu Picchu konkrétne vybudované nie je celkom isté. Predpokladá sa, že to mohlo byť zhruba v polovici 15. storočia, keď inkská ríša dosahovala najväčší rozmach. Mesto sa pýšilo množstvom nádherných stavieb, záhradami či dych vyrážajúcimi terasami, ktoré boli dokonale zasadené do strmých strání. Na stavby boli používané žulové kvádre, ktoré do seba na milimeter zapadali bez toho, aby bol potrebný akýkoľvek spojovací materiál.
Účel Machu Picchu bol pravdepodobne náboženskej povahy, konkrétne v uctievaní Slnka. Inkovia považovali totiž Slnko za pôvod všetkého a samotný vládca Inkov bol považovaný za stelesnenie slnečného Boha.
Dôvod, prečo bolo Machu Picchu opustené, nie je známy. Medzi možné teórie sa radí epidémia či prírodná pohroma. Avšak faktom zostáva, že sa dodnes ide o najnavštevovanejšiu peruánsku pamiatku, ktorá fascinuje každoročne tisíce návštevníkov z celého sveta.
Tádž Mahal
Osud Tádž Mahalu sa začal písať v roku 1631 a spája sa s ním milostný príbeh mughalského vládcu a jeho ženy. Budova zo snehobieleho mramoru je považovaná za symbol Indie a krásna je ako z ríše snov.
Milostný príbeh, ktorý možno prirovnať k slávnemu dielu Romeo a Júlia, začína stretnutím princa Churráma s dievčaťom menom Arjumand Banu Begum, známou ako Mumtáz Mahal, čo v preklade znamená „vyvolená paláca". Obaja mladí ľudia sa do seba na prvý pohľad zamilovali a o niekoľko rokov neskôr sa aj vzali. Mumtáz bola panovníkovou jedinou ženou, ktorú skutočne miloval a s ktorou na svet priviedol potomkov. Posledné tehotenstvo sa jej však stalo osudným a Mumtáz zomrela. Jej smrť vládcu natoľko zasiahla, že mu údajne zbeleli fúzy aj vlasy a na pamiatku sa jej rozhodol postaviť pamätník, ktorý svojou krásou predbehne všetky stavby sveta.
Vznikol tak palác z bieleho mramoru, ktorý obklopujú veľkolepé záhrady. Celá stavba sa odráža vo vodnej hladine a evokuje pocit, že sa vznáša. Návštevník do pamätníka vstupuje bránou, ktorá bola kedysi strieborná, teraz mosadzná a ktorá symbolizuje vstup do raja.
Socha Krista Spasiteľa
Je najmodernejšou pamiatkou zo 7 nových divov sveta a originálny názov tejto sochy znie Cristo Redentor. Socha Krista Spasiteľa sa so svojou výškou 30 metrov týči nad Rio de Janeirom.
Ako prvý s nápadom na stavbu prišiel v roku 1859 kňaz Pedro Maria Boss, avšak osud chcel, že k slávnostnému odhaleniu došlo až v roku 1931. Autorom pôvodného návrhu bol Heitor de Silva Costa, socha samotná však bola zhotovená francúzskym sochárom Paulom Landowskim.
Ide o najväčšiu sochu postavenú v štýle Art deco. Gesto rozpažených rúk symbolizuje objatie a ochranu nad mestom.
Všetkých nových 7 divov pokope vďaka novej kolekcii!
Zoznam 7 nových divov bol vytvorený, aby sme pamiatky mohli skutočne zažiť, a nielen o nich čítať. Národná Pokladnica vám ich teraz približuje prostredníctvom novej kolekcie – Nových sedem divov sveta.
Táto kolekcia obsahuje pamätné mince, ktoré sú zušľachtené certifikovaným zlatom 999/1000, tzv. Fairmined zlatom. Ide o zodpovedne vyťažené zlato, pri ktorého ťažbe je braný ohľad na ochranu životného prostredia a zdravia baníkov. Prvou mincou z novej kolekcie je Vespasianove Koloseum.
ZĽAVA 50 % SO ZĽAVOVÝM KÓDOM DIVY50
Zľavový kód použite vo vašom nákupnom košíku pred dokončením objednávky.
Pre viac informácií o minci Koloseum a kolekcii navštívte: 7 nových divov sveta
