Dávna civilizácia, ktorá neprestáva prekvapovať
Egypt bol jednou z najväčších civilizácií, akú svet mal. Zároveň je dodnes jednou z mála civilizácií, ktorú môžeme bližšie spoznať, a to vďaka artefaktom, ktoré po nej ostali.
Dávny Egypt bol bohato obdarený darmi prírody, čo z neho robilo atraktívne územie pre mnohé okolité štáty. Pred ich nájazdami Egypt chránil Asuán na juhu, Stredozemné more na severe a vyprahnuté púšte na východe a západe krajiny.
Životodarnou tepnou bol odjakživa Níl, ktorý krajinu pretínal od severu na juh a bahno z neho zúrodňovalo zaplavovanú planinu. V púšťach bol zas dostatok hornín, toľko potrebných na stavbu veľkolepých pamiatok a zásob nerastov, ktoré slúžili nielen k obchodovaniu s cudzími krajinami, ale aj na skrášľovanie.
Egypťania hovorili o svojej vlasti ako o Dvoch krajinách. Na juhu ležal Horný Egypt, na severe Dolný Egypt. Cieľom kráľa bolo udržiavať mier a jednotu v oboch krajinách.
V starovekom Egypte sa ľudia okrem pozemského sveta tiež zaoberali vesmírom, svetom bohov a svetom mŕtvych. Texty, ktoré sa zachovali, je však dodnes ťažké v mnohom jasne interpretovať a zostávajú pre nás záhadou.
Najkrajšie pamiatky
Medzi najpozoruhodnejšie pamiatky starovekého Egypta bezpochyby patria hrobky kráľov a kráľovien. Či už to sú monumentálne pyramídy z obdobia Starej ríše čnejúce až do neba alebo podzemné hrobky Novej ríše. Všetky majú jedno spoločné - vo svojej dobe museli uchvacovať svojou veľkoleposťou a boli symbolom bohatstva zosnulého.
Zdobené hrobky však nemali iba králi a kráľovné, ale aj vysokí hodnostári, pre ktorých sa stali večným domovom. Hrobky boli spojnicou medzi týmto a oným svetom, obvykle sa skladali z dvoch častí. Prvou časťou bolo podzemné miesto, kam sa uložilo mumifikované telo zosnulého a druhou časťou bol nadzemný priestor, kde sa konali rituály a boli tam prinášané obetné dary bohom. To všetko slúžilo na to, aby zosnulý mohol úspešne prejsť na onen svet.
Rovnako bohatá výzdoba a výbava stavieb mali svoje opodstatnenie. Išlo o starostlivo rozvrhnutú sústavu, ktorá mala slúžiť ako poistka zosnulému. Sochy zosnulého mohli prijímať obetné dary, v komorách boli k dispozícii skutočné zásoby potravín, nápojov a kultových predmetov.
K najúchvatnejším dochovaným pamiatkam tohto typu patrí Veľká pyramída kráľa Chufua a Tutanchamónova hrobka v Údolí kráľov a kráľovien.
Veľká pyramída čnie do výšky 145 metrov a je najväčšou hrobkou postavenou v Egypte. Jej vznik bol pripisovaný bájnym Atlanťanom či dokonca mimozemšťanom. Postavená bola podľa všetkého okolo roku 2600 pred Kr. na pamiatku kráľa Chufua. Pyramída sa bohužiaľ dochovala prázdna, pretože sa s najväčšou pravdepodobnosťou stala v období staroveku cieľom lupičov. Aj napriek tomu dodnes ohromuje svojou tajuplnosťou.
Hrobka kráľa Tutanchamóna bola, čo sa týka veľkoleposti, oveľa skromnejšia. Jednou z teórií je, že mohlo ísť pôvodne o súkromnú hrobku, kam bolo telo faraóna uložené v zhone, vzhľadom na jeho neočakávanú smrť.
Tutanchamónova hrobka získala celosvetovú pozornosť z toho dôvodu, že nebola ako jediná vykradnutá, ak nepočítame skupinu kráľov z 21. a 22. dynastie, po ktorých sa zachovali menej impozantné hrobky naplnené zlatom a striebrom.
Po uzavretí Tutanchamónovej hrobky došlo k zabudnutiu nielen na hrobku, ale aj samotného kráľa Tutanchamóna. To všetko sa zmenilo v roku 1922, kedy bola znovuobjavená. V jej komorách sa našlo okolo 5000 predmetov vrátane zdobeného nábytku, pozlátených sôch, trblietavých šperkov a nádob z kameňa a keramiky. Bol to fascinujúci nález, ktorý ohromil svet. Dal nepatrnú predstavu o tom, ako takéto hrobky mohli vyzerať. A zároveň vzbudil zvedavosť, ako asi vyzerali hrobky oveľa významnejších faraónov, než bol Tutanchamón.
Svet bohov
Korene egyptského náboženstva siahajú pravdepodobne do dávnoveku. Vtedajší ľudia si s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovali vysvetliť rôzne životné kolobehy, ako bolo striedanie dňa a noci, ročných období a pod. Za týmto účelom si vytvorili panteón bohov, ktorých uctievanie sa stalo každodenným rituálom. Vzniklo množstvo stavieb oslavujúcich egyptských bohov a veľká časť zdrojov krajiny bola venovaná na ich budovanie.
Staroveký Egypt mal niekoľko významných skupín bohov, ktoré vznikali na rôznych miestach krajiny a ich dôležitosť stúpala a klesala podľa významu miesta odkiaľ pochádzala. Vyznať sa v nich je často veľmi zložité. Za všetky môžeme pripomenúť národné božstvá Hora a Usira.
Postupom času bol žijúci kráľ považovaný za živého boha Hora a zároveň bol synom Reovým (čo bol v 4. dynastii boh slnka). Kráľ bohov bol ponímaný ako spojenie oboch božstiev, Reharachtej. Ďalšou významnou bohyňou bola Hathor, ktorá bola Reovou dcérou či manželkou, a zároveň matkou aj manželkou boha Hora.
V období Novej ríše stúpol význam boha Amona. A v neskorších rokoch došlo ku kombináciám gréckych a egyptských bohov.
Skrátka, vyznať sa v nich je mnohokrát doslova nadľudský výkon.
Minca vzdávajúca hold Egyptu
Faraóni, pyramídy, sfingy, to všetko a oveľa viac nás aj po stáročia fascinuje. Chceme poodhaliť rúško tajomna, ktoré zastiera dávny Egypt. Egypt nás doslova uchvacuje, a preto na jeho počesť vznikla celkom unikátna minca, ktorá je v ponuke Národnej Pokladnice.
Minca je z rýdzeho striebra 999/1000, vznikla na počesť 200. výročia rozlúštenia egyptských hieroglyfov a je razená v najvyššej mincovej kvalite. Aversná strana vyobrazuje Veľkú sfingu z Tanis, reversnej strane dominuje boh Amon, ktorý bdie nad mladým faraónom Tutanchamónom.
Minca v nominálnej hodnote 10 € sa pýšia rozmermi 44,1 x 29,6 mm, hmotnosťou 22,20 g a nízkou limitáciou, ktorá bude robiť radosť len obmedzenému množstvu šťastlivcov z celého sveta.
Pre viac informácií o unikatnej egyptskej minci navštívte: MINCA SFINGA
