Čo znamená slovo Titanic?
Meno legendárnej lode má svoje korene v gréckej mytológii, kde boli Titani bytosti ohromných rozmerov, prví vládcovia sveta, ktorí splodili prvých olympských bohov. Celkom dvanásť Titanov splodila bohyňa zeme Gaia s mocným bohom neba Úranosom.
Spoločnosť White Star Line pravdepodobne týmto menom chcela zdôrazniť jedinečnosť, silu a moc najväčšej lode vtedajšej doby.
Kto Titanic postavil?
Známy zaoceánsky parník patril britskej spoločnosti White Star Line, ktorá bola založená v roku 1854 a patrila medzi najvýznamnejšie plavebné a lodiarske spoločnosti na britských ostrovoch. Spoločnosť sa zameriavala na prepravu osôb i nákladu medzi Európou a Severnou Amerikou, Austráliou a Novým Zélandom.
Popri Titanicu, ktorý svojim príbehom šokoval doslova celý svet, spoločnosť vlastnila ešte ďalšie sesterské parníky, ktoré v ľudských dejinách zohrali svoje roly. Prvý z nich bol Olympic, ktorý bol prvý z troch zaoceánskych parníkov a ktorý počas prvej svetovej vojny prepravoval britských vojakov. V roku 1918 bol pri vstupe do kanála La Manche napadnutý nemeckou ponorkou, ktorej útok odvrátil. Jeho osud skončil v kovošrote.
Najmladší z parníkov bol Britannic, ktorý sa pôvodne mal volať Gigantic (opäť podľa gréckej mytológie). Sprvu slúžil ako plávajúca nemocnica, v roku 1916 však nabehol na mínu a potopil sa.
Stavba Titanicu začala na konci marca 1909 a trvala tri roky. Na stavbe pracovali tisíce robotníkov a financovaná bola J. P. Morganom, ktorý do veľkolepého parníka investoval sedem a pol milióna dolárov. Titanic na svet prišiel v lodeniciach Harland & Wolff pri Belfaste v Severnom Írsku. Všetky práce na ňom boli dokončené v marci roku 1912, kedy prebehla aj testovacia plavba.
Titanic v číslach
Titanic bol už od prvopočiatku výnimočnou loďou, meral 269,1 metrov, jeho šírka bola 28,25 metrov, výška paluby od čiary ponoru 18 metrov a výtlak neuveriteľných 5231 ton.
Na lodi bolo 6 kotolní, v ktorých bolo 29 parných kotlov. Dominantou Titanicu boli 4 komíny s výškou 19 metrov. Podľa dostupných informácií bolo denne spotrebovaných viac ako 650 ton uhlia.
Maximálna rýchlosť lode bola 43-46 km/h. Celkový počet záchranných člnov na palube bol 20, do ktorých sa pri plnom zaplnení malo vojsť 1178 osôb. Pričom na loď sa zmestilo až 2603 cestujúcich, o ktorých sa starala posádka v počte 944 mužov a žien. Čím je viac ako zrejmé, že počet záchranných člnov bol viac ako podcenený.
Titanic bol najluxusnejšou loďou vtedajšej doby. Pýšil sa mnohými neobvyklými vymoženosťami ako boli výťahy, lodný telefón, bazén, telocvičňa, nemocnica s operačnou sálou či priestorom na venčenie psov.
Modrá stuha Atlantiku
Modrá stuha Atlantiku bolo prestížne ocenenie, ktoré bolo udeľované lodiam, ktoré najrýchlejšie preplávali severný Atlantický oceán na trase z Európy do New Yorku.
Udeľovala sa od roku 1838 a pre lodné spoločnosti bola ocenením, ktorým zvyšovali svoju prestíž nielen u bohatej klientely, ale aj u prepravných spoločností.
Dodnes sa vedú špekulácie, že túžba po získaní Modrej stuhy mohla byť jednou z príčin vedúcej k potopeniu lode.
Prvá a posledná plavba
Legendárny Titanic sa na svoju prvú a zároveň poslednú plavbu vypravil 10. apríla o 12.14 hod. z juhoanglického prístavu Southampton. Jeho kapitánom sa stal šesťdesiatdvaročný Edward John Smith, pre ktorého to mala byť údajne posledná plavba pred odchodom do penzie.
Vyplávanie sa nezaobišlo bez istého napätia, keď takmer došlo ku kolízii Titanicu s loďou New York. Avšak nehode sa podarilo zabrániť a parník mohol pokračovať do Cherbourgu vo Francúzsku. Jeho posledná zastávka pri európskych brehoch bola 11. apríla v Queenstowne v Írsku. Odtiaľ sa potom vydal na šíry oceán. Pokojnú plavbu začali 14. apríla narúšať rádiodepeše oznamujúce výskyt ľadovcov. Aj napriek varovaniu však Titanic plával rýchlosťou 22 uzlov, čo je 40-41 km/h a nespomaľoval. Podľa pamätníkov bola vtedy pokojná noc, nevial vietor a nebolo teda ľahké spozorovať trieštiace sa vlny o ľadovce.
Osudný ľadovec bol spozorovaný zo strážnej veže Fredericom Fleetom v podstate náhodne. Na poplach začal zvoniť zľahka po pol dvanástej v noci a zburcoval dôstojníkov na mostíku. Tí okamžite prikázali zastaviť a kormidlo stočiť úplne vpravo, čo znamená zadok doprava, predok doľava. A potom im už nezostávalo nič iné ako sa modliť. Ich modlitby však bohužiaľ vypočuté neboli, ľadovec bol spozorovaný príliš neskoro a loď bola kolosom s malým kormidlom. Titanic do ľadovca narazil pravým bokom. Okamžite sa začalo s analyzovaním škôd, pretože nárazom vznikla trhlina pod čiarou ponoru, ale nad úrovňou dvojitého dna.
Bohužiaľ čoskoro sa zistilo, že loď nielenže nemôže pokračovať vo svojej ceste, ale tiež, že ju nemožno udržať na hladine. Odhadovaný čas na záchranu bol stanovený približne na jednu hodinu, avšak už vtedy sa vedelo, že sa všetci nemôžu zachrániť.
Kapitán sa začal báť paniky, nechal rozdať záchranné vesty, pretože si bol veľmi dobre vedomý, že do dvadsiatich záchranných člnov nemôže nikdy dostať vyše 2200 ľudí, ktorí boli na palube. Navyše voda v apríli v severnom Atlantiku bola ľadová a človek v nej mohol vydržať do desiatich minút.
Okolo polnoci začala prenikať voda do obytných priestorov v tretej triede. Po polnoci, už 15. apríla, sa začalo s prípravou záchranných člnov s tým, že bolo zachované pravidlo ženy a deti prvé. Avšak ani to sa nezaobišlo bez komplikácií, všade bol zmätok a strach. Ženy sa báli opustiť svojich mužov a nechať sa spustiť do temnoty nad oceán.
To všetko a mnoho ďalšieho malo za následok, že sa zachránilo iba 706 cestujúcich a členov posádky, z 1178, ktorí sa do záchranných člnov mali vojsť.
Radisti na Titanicu vysielali SOS signál do poslednej chvíle. Ten síce po nejakom čase ako prvá zachytila Carpathia, avšak bohužiaľ bola od Titanicu vzdialená viac ako štyri hodiny. Bolo teda jasné, že v čase, keď k nim dorazí, bude už Titanic na dne Atlantického oceánu.
Postupne, ako začala prenikať voda do jednotlivých priestorov podpalubia, došlo nielen k vyradeniu generátorov v kotolniach a ponoreniu Titanicu do čierno čiernej tmy, ale začala sa z vody zdvíhať zadná časť lode a vynárať lodné skrutky. Potom v jednej chvíli, keď tlak bol enormný, došlo k rozlomeniu trupu a predná časť zmizla pod hladinou. Zadná časť sa ako korková zátka ešte chvíľku držala nad hladinou, ale potom sa kvôli prenikajúcej vode začala tiež pomaly potápať. Titanic zahliadol žiaru hviezd naposledy 15. apríla 1912 a o 2:20 hod zmizol navždy.
Carpathia dorazila pred štvrtou ráno a ihneď sa začalo so záchranou tých, ktorí prežili. Tých však bolo bohužiaľ iba 706, vyše 1500 cestujúcich a členov posádky stratilo svoje životy v hlbinách ľadového oceánu.
Titanic navždy
Príbeh legendárneho Titanicu s nami žije už vyše sto rokov. Dodnes vzbudzuje mnoho vášní a je predmetom mnohých spracovaní. Národná Pokladnica prináša spomienku naň v podobe mince z rýdzeho zlata 999/1000, ktorá sa môže pýšiť kvalitným spracovaním.
Pre viac informácií o minci Titanic navštívte: TITANIC
