Prvá svetová vojna ako príležitosť k národnej samostatnosti
Akokoľvek bola prvá svetová vojna krutá, predstavovala pre mnoho národov aj príležitosť, ako zmeniť svoje postavenie vo svete. Bola ich šancou na sebaurčenie. Predovšetkým v mnohonárodnostných ríšach si to národy uvedomovali, a preto vznikali zoskupenia, ktoré sa usilovali o získanie nezávislosti. Medzi národmi túžiacimi po slobode boli aj Česi a Slováci. Pre Slovákov tak svitla nádej na oslobodenie sa od vplyvu Uhorska.
Boj za vymanenie z područia Rakúsko-Uhorska sa prelínal celým vojnovým obdobím. Vtedy najvýraznejší predstavitelia doby, T. G. Masaryk, E. Beneš a M. R. Štefánik, oboznámili dohodové štáty s českou a slovenskou problematikou a ich cieľom bolo získať u nich pochopenie na vytvorenie samostatného česko-slovenského štátu.
Štáty Dohody pravdepodobne spočiatku nezamýšľali rozpad Rakúsko-Uhorska, avšak následné dejinné udalosti, ktoré sa odohrali nielen v Rusku, nahrali do kariet národom túžiacim po samostatnosti.
Prvotné váhanie slovenského národa
V období prvej svetovej vojny nebola situácia na Slovensku príliš priaznivá. Rástla tu kritika predstaviteľov národa, ktorí sa nemali k tomu, aby vyslovili požiadavky na slobodu a sebaurčenie. To mohlo byť zapríčinené aj skutočnosťou, že po vypuknutí konfliktu sa vedenie Slovenskej národnej strany rozhodlo vyhlásiť politickú pasivitu. To znamenalo, že politickí predstavitelia neposkytovali žiadne verejné vyhlásenia. Navyše tento krok bol aj istou ochranou pred unáhleným konaním, ktoré by mohlo zapríčiniť zhoršenie pozície Slovákov v Uhorsku, keby k oslobodeniu Slovákov nedošlo. Situácia vtedajšej doby bola naozaj nepredvídateľná, ale keby Dohoda nepristúpila na rozpad Rakúsko-Uhorska, sen o národnostnej slobode by sa rozplynul.
Boj za sebaurčenie a deň "D"
Prelomovou udalosťou sa stala manifestácia 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši. Rečníkom tu bol Vavro Šrobár, ktorý pred zhromaždeným davom prečítal vyhlásenie, v ktorom prvýkrát zaznela požiadavka na sebaurčenie „uhorskej vetvy československého kmeňa“ alebo slovenského národa. Reakciou na túto udalosť, ktorá sa do dejín zapísala ako Liptovská rezolúcia, bolo nielen veľké pozdvihnutie v tlači, ale aj tento otvorený postoj pomohol v zahraničí k ceste za nezávislosť, keďže sa dlhodobo čakalo na stanovisko Slovákov k otázke sebaurčenia. Odozvou Uhorska bolo nielen neskoršie uväznenie Šrobára, ale od predstaviteľov Slovenskej národnej strany požadovali, aby sa od vyhlásenia dištancovali. Vedenie to odmietlo s odôvodnením, že v období vojny vyhlásili politickú pasivitu.
Konečné rozhodnutie o vytvorení spoločného štátu padlo 24. mája 1918 v Turčianskom Sv. Martine. Popredné osobnosti slovenského národa tu finálne presadili, že Slováci sa rozídu s Uhorskom a pripoja sa k českým krajinám.
Avšak bolo nutné ešte túto skutočnosť verejne potvrdiť. Medzitým sa v Prahe všetko pripravovalo na vyhlásenie česko-slovenského štátu. Udalosti naberali veľmi rýchly smer a slovenská strana si uvedomovala, že treba konať a do zahraničia vyslať signál, že podporujú pripojenie k Čechom. Rozhodli sa preto zorganizovať schôdzu Slovenskej národnej strany, opäť v Turčianskom Sv. Martine. Prvá pred-porada prebehla 29. októbra údajne bez toho, aby účastníci tušili, čo sa deň predtým stalo v Prahe. V Uhorsku totiž v tom čase panovala veľmi silná cenzúra.
Samotné zhromaždenie sa uskutočnilo 30. októbra 1918 popoludní a úvodného slova sa ujal Matúš Dula. Potom sa prešlo k rokovaniam o deklarácii a za značnej podpory bol prijatý návrh Zochovej deklarácie. Ešte v ten istý večer, keď sa k deklarantom doniesli správy o udalostiach v Prahe, došlo k niekoľkým miernym úpravám v texte deklarácie, ktoré schválila určená štvorčlenná komisia. Úpravy však podľa deklarantov nemali na význam oznámenia vplyv.
Symbol Martinskej deklarácie
Ako všetky historické artefakty, tak aj význam Martinskej deklarácie bol v priebehu rokov rôzne ohýbaný. Avšak možno o nej napísať, že je symbolom Slovákov, ktorí v neľahkom čase, keď sa situácia každú chvíľu menila a udalosti naberali nečakaný smer, dokázali svoju statočnosť. A to napriek tomu, že nebolo isté, či sa oslobodia a nezostanú naďalej v Uhorsku.
Večné zvečnenie Martinskej deklarácie z rýdzeho kovu
Národná Pokladnica si uvedomuje význam tejto dôležitej a prelomovej udalosti v modernej histórii slovenského národa, v jeho ceste za sebaurčením a nezávislosťou. A preto vám ponúka jedinečnú možnosť uchovať si jej večný odkaz prostredníctvom pamätnej medaily z večného kovu - z rýdzeho zlata 999/1000.
Autorom designu pamätnej medaily je uznávaný a rešpektovaný medailér Mgr. Art Miroslav Hric, ArtD., ktorý sa svojej úlohy zhostil so cťou.
Pamätnú medailu uctievajúcu Martinskú deklaráciu získate tu: Martinská deklarácia z rýdzeho zlata
