„Malý chlapec“ a „Tučný muž“ – atómové zbrane, ktoré priniesli skazu aj mier
Prvá atómová bomba, nazývaná „Little Boy“ a použitá ako vojnová zbraň, bola zhodená o 8:15 ráno z bombardéra USAAF B29 „Enola Gay“. Bomba explodovala vo výške asi 1 800 stôp nad mestom. Nálož so silou 12,5 kiloton spopolnila 5 kilometrov štvorcových centra mesta a počas prvých štyroch dní po výbuchu spôsobila smrť približne 120 000 ľudí. Výbuch mnoho z nich zo zemského povrchu „vymazal“ okamžite, ďalší zomreli neskôr na následky popálenín a ožiarení.
O tri dni neskôr, 9. augusta krátko po jedenástej hodine dopoludnia, vybuchla nad mestom Nagasaki druhá atómová bomba nazývaná „Fat Man“. Hoci bola ešte silnejšia ako „Little Boy“, deštrukcia spôsobená touto bombou bola vzhľadom na povahu terénu menšia ako v Hirošime (pôvodným cieľom bolo mesto Kokura, ale lietadlo B29, ktoré bombu nieslo, bolo kvôli silnej oblačnosti odklonené na Nagasaki). Napriek tomu boli rozmetané viac ako 2 kilometre štvorcové mesta a zahynulo približne 73 000 ľudí.
Oba atómové útoky priniesli výsledok, ktorý spojenci očakávali. Japonská vláda 10. augusta vyjadrila pripravenosť za určitých podmienok prijať porážku. Dňa 14. augusta nakoniec kapitulačné podmienky bezpodmienečne prijala a zložila zbrane. Nasledujúci deň bol vyhlásený dňom „víťazstva nad Japonskom“, hoci konečná japonská kapitulácia bola podpísaná až 2. septembra, čím druhá svetová vojna definitívne skončila.
Prečo spojenecké mocnosti považovali za nutné spôsobiť japonskému civilnému obyvateľstvu takú bezprecedentnú skazu, aby vojnu ukončili?
Na Postupimskej konferencii (17. júla – 2. augusta 1945) formulovali spojenci svoje podmienky na ukončenie vojny s Japonskom, ktoré sa sústredili na prijatie bezpodmienečnej kapitulácie zo strany tejto krajiny, rovnako ako tomu bolo v prípade nacistického Nemecka v máji. Spojenci si však boli tiež vedomí, že zatiaľ čo si japonský cisár Hirohito prial ukončenie vojnových akcií a pravdepodobne by požadovanú bezpodmienečnú kapituláciu prijal, „japonské vojenské a civilné vedenie bolo úplne proti takej ponižujúcej podmienke a neváhalo by bojovať až do konca za akúkoľvek cenu.“
Práve toto vedomie sa stalo základom obsahu Postupimskej deklarácie, najmä vyhlásenie, že neprijatie bezpodmienečnej kapitulácie by pre Japonsko znamenalo „rýchlu a úplnú skazu“. Nie náhodou 16. júla, deň pred začatím Postupimskej konferencie, došlo v púšti v Novom Mexiku k odpáleniu prvej jadrovej bomby na svete. Zbraň preukázala doposiaľ nevídanú ničivú silu. Toto poznanie v zlomku sekundy zmenilo spojeneckú vojnovú stratégiu.
Až dovtedy bola porážka Japonska plánovaná a vykonávaná konvenčne prostredníctvom pozemných, námorných a vzdušných síl. Ústredná debata na začiatku roku 1945, najmä v rámci amerického zboru náčelníkov štábov, sa viedla o tom, či bude táto porážka lepšie dosiahnutá námornou blokádou a bombardovaním infraštruktúry alebo inváziou na japonské domovské ostrovy. Nakoniec zvíťazila druhá stratégia. Toto riešenie bolo pre Spojencov z dlhodobého hľadiska potenciálne najmenej nákladné. Operácia prezývaná „Downfall“ bola naplánovaná na november 1945 a predpokladalo sa, že potrvá až do jari 1946. Čoskoro sa začali hromadiť správy o skutočných obranných dispozíciách Japonska, ktoré sa naivným predstavám spojencom vymykali. Odhady pravdepodobných spojeneckých (a najmä amerických) strát sa strmo zvyšovali, niektoré išli do miliónov. Vojnoví stratégovia začali zúfalo hľadať alternatívy. Atómová bomba, ktorá bola v júli testovaná v Alamogorde sa ako alternatíva, minimalizujúca straty, priamo ponúkala.
Postupimská konferencia
Winston Churchill, prezident Truman a Stalin sa stretli na Postupimskej konferencii v júli roku 1945. Ich podmienky na ukončenie vojny s Japonskom záviseli od prijatia bezpodmienečnej kapitulácie zo strany Japonska. Americký prezident Truman a vysokí vládni úradníci si boli od júna 1945 vedomí dostupnosti atómových zbraní v blízkej budúcnosti. Vo svetle nekompromisnej reakcie Japonska na Postupimskú deklaráciu a rastúcich vojnových nákladov, účastníci konferencie s rozhodnutím dlho neváhali. Zvrhnutie atómových bômb sa im javilo ako „menšie zlo“.
Vysoká cena za víťazstvo
Generálporučík Leslie R. Groves, bývalý riaditeľ projektu „Manhattan“, v rámci ktorého bola vyvinutá prvá atómová bomba, reagoval po zvrhnutí bômb nasledovne:
„Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki ukončilo druhú svetovú vojnu. O tom nemôže byť pochýb. Priniesli síce smrť a skazu v desivom meradle, ale zabránili ešte väčším stratám - americkým, anglickým aj japonským“.
Grovesov názor vtedy vyvolal a stále vyvoláva polemiku o oprávnenosti či neoprávnenosti použitia jadrových zbraní na prevažne bezbranné civilné ciele. Dnes uplynulo od zvrhnutia prvej atómovej bomby 77 rokov, čo znamená aj 77 rokov vývoja jadrových zbraní. Svoje jadrové zbrane má dnes Sovietsky zväz, Veľká Británia, USA, Severná Kórea, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Juhoafrická republika a Izrael. Jadrové bomby sú sofistikovanejšie a oveľa ničivejšie ako Fat Man a Little Boy. Ich použitie by mohlo v krajnom prípade znamenať aj vyhladenie celej civilizácie. Pre dohľad nad týmito účinnými, ale veľmi nebezpečnými zbraňami bola v roku 1970 zriadená Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorej mierovú dohodu v súčasnosti napĺňa 189 štátov.
Zlatá minca bola vyrazená na oslavu 75 rokov od ukončenia druhej svetovej vojny
Minca z rýdzeho zlata, ktorej posledné kusy nájdete exkluzívne v našej ponuke, bola emitovaná v roku 2020. Vydanie mince sa konalo pri príležitosti 75. výročia od ukončenia 2. svetovej vojny, najkrvavejšieho konfliktu svetovej histórie, ktorý bol ukončený práve v nadväznosti na japonské bombové útoky. Minca je vyrazená v kvalite Proof, z rýdzeho zlata (Au 999/1000) a disponuje priemerom 11 milimetrov s hmotnosťou 0,50 gramu. Nominálna hodnota mince je 1 libra a jej emitentom je Gibraltár. Účelom vydania zlatej pamätnej emisie nie je len oslava mierového stavu, ale aj pripomenutie strašných obetí k jeho naplneniu. Veríme, že pripomínaním historických faktov môžeme predísť opakovaniu strašných historických prešľapov.
Viac informácií o zlatej mierovej razbe nájdete tu.
