2000 diel za 26 rokov!
Josef Čapek vytvoril za necelých 26 rokov práce cez 2000 novinových kresieb, karikatúr, knižných ilustrácií, javiskových návrhov, množstvo maliarskych plátien a ďalších diel. Starší brat Karla Čapka začínal v roku 1913 s návrhmi ornamentov na textil a pracoval do začiatku septembra 1939, keď ho zatklo gestapo.
Ako už sme uviedli v úvode, Josef bol nekompromisným kritikom, čo platilo predovšetkým vo vzťahu k sebe samému. Svoje dielo bez ľútosti degradoval. Paradoxom je, že v súčasnej dobe, viac ako 70 rokov po smrti, patrí Čapek k najdrahším českým maliarom a jeho diela sú na aukciách dražené za státisícové čiastky.
Bratská spolupráca v Lidovkách
Josef Čapek si získal ohlas jednoduchými novinovými kresbami, karikatúrami a knižnými ilustráciami. Hoci sám Čapek použité umenie za umenie nepovažoval, experti na výtvarnú tvorbu sa zhodujú, že práve tento typ práce mu poskytol priestor pre nové nápady, impulzy, ale tiež techniky, ktoré neskôr preniesol do svojej voľnej tvorby. Svoje vlastné nápady uplatnil pri spolupráci s knižným vydavateľstvom Aventinum, pre ktoré vytváral predovšetkým linorytové obálky kníh.
Spoločne s bratom Karolom patrili tiež medzi najvyťaženejších autorov v Lidových novinách. V medzivojnovom období prispievali vlastnými stĺpcami, fejtónmi a príležitostne písali tiež do Detského kútika. Práca pre „Lidovky“ poskytovala bratom stabilné finančné zázemie a Josef sa tak mohol venovať milovanej maľbe a literárnej tvorbe. S bratom Karolom bývali vo vinohradskom dvojdomčeku, kde denne pracovali v domácom ateliéri. Do redakcie novín sa vypravovali až po popoludňajšej káve a domov sa vracali okolo ôsmej či deviatej večer.
Naivný štýl s hlbokou symbolikou = viac než 1000 slov
Čo sa týka výtvarného štýlu, pri Čapkovi ich z počiatku rozoznávame hneď niekoľko. Výtvarníkove knižné ilustrácie pôsobia jemne a krehko, zatiaľ čo novinové príspevky sú dynamické a živelné. V polovici 20. rokov však dvojakosť zaniká a autor zostáva pri silnej dynamickej linke. Témy, ktoré spracováva uchopuje majstrovsky. Vyzdvihuje najzásadnejšiu symboliku témy a tú spracováva lineárnou skratkou, obohatenou aj krátkym písaným komentárom, ktorý sa stal jeho poznávacím znamením.
Bestsellery, ktoré bestsellermi byť nemali
Jeho jednoduché humorné kresby doplňujú napríklad chválene známy záhradkársky denník, ktorý vychádzal na pokračovanie v Lidových novinách. Zábavné aj poučné príspevky sa stali tak čitateľsky obľúbené, že sa o pár rokov neskôr dočkali aj knižného vydania.
Podobný príbeh sa viaže aj k najvydávanejšej Čapkovej knihe – Rozprávky o psíkovi a mačičke. Najskôr šlo o krátke poviedky zo života domácich zvierat samotného autora, určené pre detskú rubriku Lidových novín. Ďalej ten príbeh poznáte. Iba málo českých kníh sa dočkalo toľkonásobného vydania.
Tvrdošíjní milujú avantgardu
Čapkova voľná tvorba je ovplyvnená hlavne expresionizmom a kubizmom. Už v roku 1918 zakladá skupinu Tvrdošíjní, ktorá je aktívna až do roku 1924, keď usporiada starší z bratov Čapkových tiež svoju prvú samostatnú výstavu. Členovia skupiny sú okrem neho napríklad Jan Zrzavý či Václav Špála. Umelci sa venujú hlavne kubizmu, neoklasicizmu a avantgardnej tvorbe. Všestranný Čapek sa stíha venovať aj javiskovému výtvarníctvu, odboru ktorý vyštudoval.
Smutný koniec so začiatkom vojny
Čapkova životná situácia sa dramaticky mení s podpisom Mníchovskej dohody a po okupácii 1939. Umelec odmieta odísť do exilu a hneď prvý deň vojny ho odvádza gestapo. Najskôr je uväznený na Pankráci, potom v koncentračnom tábore v Dachau. Nasleduje Buchenwald, Oranienburg-Sachsenhausen a nakoniec Bergen-Belsen v Dolnom Sasku. Podľa dostupných zdrojov umiera krátko pred koncom vojny, pravdepodobne na týfus. Jeho telo sa nikdy neidentifikuje, a tak je jeho hrob na Vyšehrade iba symbolický.
Josef Čapek hovorieval:
„Všechny naše city, naše radosti i bolesti, to všechno v sobě nese umění. Náš smích a pláč, dětství i stáří, naše lásky, naše vzpoury i usmíření, naše všednosti i svátky, prohry i vítězství, naše hříchy i naše slávy, to všechno je obsahem, slovem, zvukem a tvarem umění.“
Pamätná medaila z 1 unce striebra k 135. výročiu Josefa Čapka
Preto aj medaila, ktorú Vám dnes pri príležitosti 135. výročia Josefa Čapka predstavujeme, nesie umelecké dielo a súčasne výtvarníkov autoportrét. Konkrétne ide o dielo z roku 1933, ktoré sám autor nazval „Muž u štaflí“. Vyobrazuje sám seba v momente, ktorý mal on sám najradšej, v zápale inšpirácie, tvorby, vo chvíli, keď sa cítil šťastný, živý a prínosný. Averz nesie umelcovu realistickú podobizeň a jeho podpis. Pamätná medaila je vyrazená z 1 unce rýdzeho striebra v najvyššej kvalite razby. Limitácia činí iba 1000 exemplárov pre celý svet. Ak chcete vedieť viac, navštívte túto stránku.
