5. marcový deň patrí národnej piesni!
Na začiatok marca radi zaspomínajú oddaní vlastenci alebo tí so slabosťou pre ľudovú tvorbu. 5. marec roku 1848 bol dňom, keď zľudovela Matúškova báseň, ktorá dala neskôr možnosť vzniknúť slovenskej hymne, dnes známej pod názvom „Nad Tatrou sa blýska.“ Báseň vznikla v revolučných časoch, keď sa národne orientované skupiny snažili získať nezávislosť. Rýmovačka „Nad Tatrou sa blýska“ si v spoločnosti okamžite získala obľubu. Môžeme povedať, že sa stala akýmsi „bojovým pokrikom“, dodávajúcim Štúrovcom guráž v boji za suverenitu slovenského národa. Slovenská štátna hymna vznikla na veľmi chytľavú melódiu piesne Kopala studienku,... v období, keď Ľudovíta Štúra odvolali z postu námestníka Katedry reči a literatúry československej na bratislavskom evanjelickom lýceu. Jeho študentov to rozhorčilo natoľko, že sa rozhodli z lýcea vystúpiť a doštudovať inde. Pri odchode skupiny študentov do Levoče 5. marca 1848 ich iní študenti – bývalí kolegovia – vyprevádzali práve budúcou slovenskou hymnou.
Národnú hymnu pripomína kolorovaná numizmatická mini kolekcia z našej ponuky. Uzatvorenú numizmatickú kolekciu tvorí päť pamätných medailí zušľachtených rýdzim zlatom. Pamätnú razbu spája spoločný reverz, ilustrujúci notovú osnovu, ľudové motívy, názov hymny a slova prvej slohy.
8. marca myslite na ženy
8. marca oslávime Medzinárodný deň žien, komunizmom nespravodlivo poznamenaný sviatok, ktorý nemá so socializmom nič spoločné. Medzinárodný deň žien vznikol už na začiatku minulého storočia a jeho cieľom bolo osláviť úspechy, ktoré dosiahlo ženské hnutie naprieč svetom. Sviatok bol stanovený Organizáciou spojených národov k výročiu protestu newyorských krajčírok z roku 1908, ktoré sa snažili domôcť volebného práva. Dnes má byť MDŽ oslavou všetkých silných žien, ktoré sa starajú nielen o seba, ale aj o blaho svojich rodín a priateľov.
Poďakujte svojej žene napríklad pravou čajovou ružou, zaliatou 999/1000 zlatom a zušľachtenou rubínovým prachom. Ďalšie tipy na hmotnú vďaku Vašej drahej polovičke Vás čakajú v sekcii Šperky.
Ženská sila pretrvá minimálne do 13. marca
Toho dňa roku 1741 totiž porodila Mária Terézia svojho syna a nástupcu Jozefa II. Ak ste sledovali koprodukčnú televíznu minisériu, venovanú práve životnému príbehu legendárnej habsburskej panovníčky, mohli ste zaznamenať jednu mimoriadne dojemnú scénu, ktorá predchádzala jej korunovácii uhorskou kráľovnou, a ktorá sa podľa historických prameňov skutočne stala. Mladá rakúska arcivojvodkyňa sa v nej prihovára k uhorskému snemu so svojím uplakaným prvorodeným synom Jozefom v náručí. Prosí v Prešporku o pomoc v situácii, keď Bavori a Sasi spochybňujú po smrti Máriinho otca jej nárok na trón a Fridrich II. napadá Sliezsko, ktoré bolo vtedy súčasťou habsburskej monarchie. Aby urodzených pánov v uhorskom sneme dojala, nechala slzy stekať nielen po svojej tvári, ale údajne rozplakala aj svoje niekoľkomesačné dieťa. Syna Jozefa II. údajne štípala, aby bezmocným detským krikom dojala mocných mužov a dosiahla tak svoj zámer. Emočná hra sa Márii Terézii evidentne vyplatila! Uhorsko pragmatickou sankciou, ktorá predurčovala právo panovníčky na trón nielen rešpektovalo, ale ešte jej zaistilo vojenskú podporu vo forme 60 000 vojakov a korunovalo ju uhorskou kráľovnou. Práve korunováciu Márie Terézie uhorskou kráľovnou pripomína prvá pamätná medaila našej novej kolekcie „Mária Terézia“.
17. marec – spomienka na Jánošíka
Na záver zaspomíname na národnú ikonu – Juraja Jánošíka. Život slávneho slovenského zbojníka vyhasol 17. marca v Terchovej. Jánošíkova „kariéra“ započala v roku 1706, kedy sa pridal k armáde a vstúpil do vojska kniežaťa Františka II. Rákociho, ktorý viedol povstanie proti Habsburgovcom. Vzbura nebola úspešná a Jánošík sa vrátil do rodnej Terchovej. Následne vstúpil do habsburskej armády a na Bytčianskom hrade mu bolo zverené strážiť zbojníka Tomáša Uhorčíka. Postupne sa však s Uhorčíkom spriatelil a podľa niektorých historikov mu dokonca pomohol utiecť z väznice. V roku 1710 ho rodičia z vojenskej služby vyplatili a Jánošík sa na čas vrátil domov. Zanedlho ho Uhorčík vyhľadal a pozval do svojej lupičskej skupiny. Mladý Jánošík sa osvedčil, a keď sa Uhorčík v roku 1711 usadil, stal sa vodcom zbojníkov. Zbojnícka tlupa vedená Jánošíkom pôsobila necelé dva roky a lúpila predovšetkým na Slovensku, príležitostne tiež na Morave.
Juraj Jánošík sa stal symbolom boja proti feudálnemu útlaku a nespravodlivosti. Jeho postava bola inšpiráciou pre množstvo literárnych, kinematografických a ďalších umeleckých diel. Postava Jánošíka priťahuje do dnešnej doby veľkú pozornosť. Jasným dôkazom je mimo iného aj festival folklórnej hudby Jánošíkove dni, ktorý sa každoročne usporadúva v Terchovej. Nesmrteľnú spomienku na najslávnejšieho slovenského zbojníka môžete získať vo forme zlatom zušľachtenej pamätnej medaily z kolekcie Najväčšie slovenské osobnosti.
