21 miliónov dukátov
Prvými mincami, ktoré sa v kremnickej mincovni razili boli uhorské groše, známe tiež ako groše Karola Róberta. Tieto peniaze nahradili groše české, ktoré do tej doby ovládali tiež uhorské mincovníctvo. Dominantnú pozíciu mali vzhľadom ku zlatým náleziskám mince zlaté. V 14. storočí sa tu razili tzv. florény. Vďaka kvalitným technológiám bolo možné tieto „zlaťáky“ raziť v rýdzosti 989/1000. Mince boli inšpirované obeživom z Florencie. Práve preto, sa im zo začiatku hovorilo florény. Zanedlho sa pre nich vžil názov dukáty. Označenie vzišlo z opisu mince, ktoré končilo latinskými slovami „iste ducatus“. Oficiálne webové stránky kremnickej mincovne uvádzajú, že týchto zlatých mincí tu bolo za takmer 550 ročnú históriu vyrazených cez 21 miliónov.
Mincová značka
Všetky mince, ktoré boli razené v Kremnici boli od roku 1338 značené tzv. mincovou značkou. Najprv boli na mince razené obrázky. Neskôr sa ustálilo označenie písmenom K, odkazujúcim k miestu razby a písmenom B, ktoré značilo počiatočné písmeno z mena komorného grófa Berharda Behema, ktorý stál v rokoch 1524-1537 v čele mincovne. Systém značenia sa zmenil za vlády Márie Terézie, ktorá mince označovala abecedne podľa dôležitosti mincovne. Kremnici pripadlo písmeno B a zaradila sa tak hneď za viedenskú mincovňu, ktorá zastávala za vlády habsburskej panovníčky prvé miesto.
Problém s prírodným živlom
Ďalšou významnou kapitolou sa pre kremnickú mincovňu stalo obdobie vlády Mateja I. Korvína. Za jeho vlády prežívalo Uhorsko svoj posledný rozkvet. V roku 1468 bola v dôsledku menovej reformy zastavená činnosť mincovne v Budíne a vedúcu pozíciu prevzala práve kremnická mincovňa. Hneď o rok neskôr sa však Kremnica musela popasovať s krízou. Podzemná voda postupne zaplavovala prístupy k zlatým žilám. K riešeniu problému bol povolaný krakovský kupec Thurzo, ktorý vybudoval odvodňovacie zariadenie. Práve tento muž sa dostal vďaka svojim kontaktom a cieľavedomosti až na pozíciu komorného grófa kremnickej mincovne. V rukách jeho a jeho potomkov zostala správa mincovne až do roku 1524.
Vznik medailérstva
Korvín zaviedol okrem iného v Uhorsku taktiež tradíciu medailérstva. Prvou známou medailou z Kremnice je pamätná medaila z roku 1508. Bola vydaná pri príležitosti korunovácie Ladislava II.
Keď sa zásoby zlata začali koncom 15. storočia tenčiť, zlaté mince boli nahradené rozmernými striebornými razbami. Prvými striebornými mincami boli tzv. kremnické guldinéry a ich produkcia trvala od roku 1499 do roku 1506. Najdlhšie razenými mincami v Kremnici sú však bezpochyby strieborné toliare a poltoliare. Ich história siaha až do roku 1533. Toliare sa stali oficiálnym platidlom uhorskej monarchie a pretrvali až do zavedenia korunovej meny.
Balanciér – technologická novinka, ktorá priniesla mincovni slávu
Najväčšiu slávu priniesol kremnickej mincovni tzv. balanciér, vretenový raziaci stroj. O jeho zavedenie do mincovne sa zaslúžil v roku 1710 švédsky medailér a technik Daniel Warou. Vo svojej dobe išlo o nevídanú technologickú vymoženosť, ktorá nemala vo svete obdobu. Vďaka tomuto modernému výdobytku bolo možné raziť mince spôsobom, ktorý sa v istých obmenách využíva dodnes. Po Kremnici sa balanciér začal používať aj v pražskej a viedenskej mincovni.
Rekordná mincová produkcia za vlády Márie Terézie
Za vlády Márie Terézie a Jozefa II bola kapacita kremnickej mincovne tiež plne vyťažená. Za ich vlády sa odohrávali dlhé vojny a bol vyvíjaný značný tlak na kvantitu obeživa. Razili sa tu dukáty, toliare, ale tiež drobnejšie mince. Zaujímavosťou je, že od roku 1750 sa v Kremnici razili zlaté dukáty s vyššou rýdzosťou než v ostatných mincovniach. Kremnický dukát mal preto o dva grajciare vyššiu hodnotu než napríklad grajciar z Prahy alebo Viedne.
Modernizácia v 19. storočí
V rokoch 1882-1889 sa dočkala mincovňa rozsiahlej modernizácie. Po prestavbe sa tu pracovalo na štrnástich Uhlhornových lisoch a dvoch Loeweho lisoch. V kremnickej mincovni sa razilo štandardné obeživo pre potreby monarchie aj pridružených dŕžav, ale aj zlaté a strieborné pamätné mince a medaile.
Korunová mena
Podstatnú rolu hrala mincovňa v Kremnici po roku 1982, teda po zavedení korunovej meny. Vďaka moderným technológiám bola schopná zvládnuť prudký nárast razby nového obeživa. Práve rakúsko-uhorské koruny sú dnes veľmi vyhľadávaným zberateľským artiklom. Medzi tie najžiadanejšie patrí napríklad slávna zlatá dvadsať koruna s portrétom Františka Jozefa I. razená v rokoch 1892-1905 alebo zlatá desať koruna z roku 1911 s kremnickou značkou. Bývalá obežná minca vyobrazuje taktiež panovníka. Záujem o starú desať korunu je spôsobený nielen historickou hodnotou a drahým kovom, ale tiež nezvyčajným vyobrazením panovníka. Ten je na averze mince vyobrazený v stoji, čo bolo v tej dobe veľmi neštandardné.
Táto unikátna zlatá desaťkorunáčka je momentálne novinkou v našej ponuke. V prípade záujmu o detailné informácie, kontaktujte prosím naše zákaznícke oddelenie na 0850 606 009.
Kruté vojnové časy
Po zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bola mincovňa v Kremnici vyrabovaná. Všetko zariadenie spolu s uskladnenými zásobami zlata a striebra bolo odvlečené maďarskou armádou do Budapešti. O tri roky neskôr sa stroje v mincovni opäť rozbehli. Práve tu boli razené prvé halierové mince slobodného Československa. Za druhej svetovej vojny sa osud mincovne opäť dostal do nepriaznivej situácie. Nemecká armáda pri odsune rozkradla väčšinu zásob drahých kovov a zničila vybavenie a veľkú časť mincového zariadenia.
V 50. rokoch sa tu razili drobnejšie mince pre obeživo obnovenej ČSR.
Mincovňa Kremnica dnes
Od roku 1986 bola zahájená výroba nového závodu za historickým jadrom Kremnice. V pôvodnej budove bola ponechaná len produkcia pamätných medailí. Až do začiatku 90. rokov plnila Kremnica funkciu jediného výrobcu mincového obeživa pre celé Československo. Po rozdelení jej funkcia pretrvala na území Slovenska.
