Veľké reformy si vyžiadali veľké zmeny v menovom systéme
Všetky tieto reformy si vyžiadali zmeny v menovej oblasti. Mincový systém bol do tej doby veľmi roztrieštený, založený na rozdielnych hmotnostných jednotkách, v rôznych častiach monarchie. Štruktúra riadenia bola nedokonalá a v súkromnom mincovníctve chýbal poriadok. Prvým krokom bolo zavedenie novej jednotky hmotnosti v roku 1750, a tou sa stala viedenská marka (hrivna). Z tej bolo možné vyraziť len 12 toliarov alebo 24 zlatých. Nová jednotka bola zavedená v tzv. dedičných krajinách, bokom zostala uhorská časť monarchie a niektoré ďalšie územia v západnej Európe. Zavedenie viedenskej marky bolo súčasťou širšej reformy mier a váh.
Konvenčná mena
Zásadným krokom bola pre habsburskú diplomaciu dohoda z roku 1753, ktorá bola uzatvorená s Bavorskom. Obe krajiny sa dohodli, že ich mince budú mať spoločnú hmotnosť a rýdzosť a bude ich možné voľne používať na oboch územiach. Viedenská marka bola nahradená kolínskou markou, ktorej váha bola 6/5 viedenskej marky t.j. vážila 233,8 gramov. Marka sa delila na 20 zlatých po 60 grajciaroch. Odtiaľ prevzala nová mena okrem označenia „konvenčná“ aj označenie „dvadsať-zlatková“. Razili sa toliare v hodnote 2 zlatiek, pol-toliare a štvrť-toliare.
Vznik papierových peňazí
Pokusy o založenie papierových peňazí sa objavili už v priebehu 17. storočia, nikdy sa však v obehu neudržali dlho. Za vlády Márie Terézie vznikli najprv akési platobné obligácie, ktoré slúžili ako pôžička. Ďalším krokom boli bankocetle. Tie boli vydávané v hodnotách 5, 10, 25, 50 a 100 zlatých. Pri vyplácaní dávok ich štátna pokladňa prijímala len do polovice sumy namiesto kovovej meny a všetky poplatky platené Viedenskej mestskej banke bolo nutné odvádzať z 1/3 v bankocetliach.
Medené drobné
Medené peniaze s nízkou nominálnou hodnotou nahradili v roku 1760 do tej doby používané strieborné mince. Tie predstavovali po dlhé storočia slabý článok menového systému, pretože obsahovali nižší obsah striebra než bola ich nominálna hodnota.
Sústredenie razby do štátnych mincovní
Vďaka obratnej politike Márie Terézie sa postupne darilo obmedzovať mincové aktivity súkromných vydavateľov. Napomáhala tomu aj skutočnosť, že množstvo vydavateľov ukončovalo svoje aktivity samo, pretože nedokázali konkurovať vládnym mincovniam. Štát začal ponúkať aj možnosť súkromných razieb vo vládnych mincovniach za určitý poplatok, a tak ich výroba mohla byť lepšie kontrolovaná. Po zložitých rokovaniach bola v roku 1758 zastavená razba v biskupskej mincovni v Kroměříži a nebola už obnovená. Ďalšie mince razili olomouckí biskupi (od roku 1772 arcibiskupi) vo viedenskej mincovni.
Za vlády Márie Terézie vzniklo takmer 300 nových mincí
Mária Terézia nechala počas svojej dlhej vlády vďaka mnohým menovým subsystémom vyraziť typovo vôbec najviac mincí z rodu Habsburgovcov. Išlo o takmer 300 typov medených, strieborných a zlatých mincí. Mnohé z nich sa stali skutočne vzácnymi. Asi najznámejšou a najrozšírenejšou mincou je toliar. Toliar sa vďaka svojej dôveryhodnosti a obľúbenosti udržal v mincovom systéme po dlhé storočia a práve z tejto mince vznikol o niečo pozdejšie americký dolár.
Chcete získať svoju osobnú numizmatickú pamiatku na Máriu Teréziu a jej významné výročie? Získajte viac informácií tu.
