Význam – prečo sa striebro stalo kovom ovplyvňujúcim dejiny ľudstva?
Striebro, latinsky Argentum (tj. jasný), je lesklý ušľachtilý kov bielej farby, ktorý je výborným vodičom ako tepla, tak elektrického prúdu. Spomedzi kovov sa jedná o najlepší elektrický vodič vôbec. Striebro je mimoriadne obľúbené hlavne pre svoju krásu, stálosť a mnohostranné využitie. Striebro sa v prírode nachádza hneď v niekoľkých formách. Najčastejšie sa nachádza vo forme zlúčenín. Vo väčšine prípadov iba sprevádza rudnú žilu iného kovu (napr. olova, medi, niklu a zinku). Sulfid strieborný – najčastejšie sa vyskytuje ruda – je obyčajne jemne hnedý, niekedy sfarbený do zlata alebo temne žltý. Striebro sa väčšinou nachádza vo forme drôtikov, občas aj ako pliešok. K meraniu hmotnosti rýdzeho striebra sa používajú trojské unce, pričom jedna trojská unca váži 31,1034 g. V minulosti sa však používali aj iné jednotky – napríklad hrivna (marka), ktorá vážila 253 g.
Ako sa zo striebra stal vzácny kov obľúbený medzi ľuďmi
Počas celej histórie slúžilo striebro ľudstvu ako menový kov. Po zlate je najstarším známym drahým kovom. Prvé nálezy opracovaného striebra sú staré viac ako 4000 rokov. Vyrábali sa z neho šperky, neskôr strieborné mince. Gréci a Rimania používali zliatinu zlata a striebra nazývanú elektrón (80% zlato, 20% striebro). Prvé zlaté a strieborné mince pochádzajú približne zo 7. storočia pred n. l. V stredoveku sa objavili strieborné rudy tiež na Slovensku, v Čechách, Sasku a v Tirolsku. Striebro sa následne stalo najrozšírenejším platidlom, v niektorých krajinách dokonca jediným – napríklad v Číne. Dnes sú najväčšími svetovými producentmi striebra Mexiko, Kanada, Peru, Austrália a USA. Popri razených minciach sa spočiatku platilo kusovým striebrom. Kusy a kúsky sa podľa potreby krájali a sekali – „rúbali“. Tieto „rúbané“ peniaze sa stali pre staro-ruské národy základom názvu dnešnej meny – rubľa.
Striebro na Slovensku
Prevažná väčšina strieborných ložísk na Slovensku sa nachádzala v dvoch oblastiach. Prvou bola oblasť dolno-uhorských banských miest. Druhou bola hornouhorská banská oblasť. Prvé písomné zmienky o hutiach na Slovensku sa zachovali až zo 14. Storočia (Kremnica – 1331, Nová Baňa – 1347, Banská Štiavnica – 1390). Zo zachovaných informácií vieme, že sa jednalo o žilné ložiská. Začiatočné spôsoby získavania drahých kovov u nás spočívali pravdepodobne v ryžovaní pieskov a náplavov z potokov. Hľadanie zlata a striebra v potokoch priviedlo starých baníkov postupne až k ložiskám rúd v lone vrchov. Hlavnou striebornou oblasťou v rámci stredoslovenskej banskej oblasti bola banskoštiavnická oblasť. Vývoj hutníctva striebra v stredoslovenskej banskej oblasti bol v 20. storočí veľmi dramatický a rozmach jeho výroby netrval dlho. Posledné zlato a striebro sa vyrobilo v roku 1964. Po roku 1969 bola hutnícka výroba v Banskej Štiavnici úplne zastavená. Dôvodom bola vysoká stratovosť výroby.
Zaujímavosti – prečo práve striebro?
Využitie striebra je mnohostranné. Od najstarších dôb sa striebro využívalo na výrobu drahých predmetov a k razbe mincí – znaku moci a bohatstva, čo odôvodňuje jeho príslušnosť k drahým minerálom. Moderná doba však samozrejme našla pre striebro mnohostranné využitie aj v technike.
- Striebro vyniká svojou kujnosťou. Z 1 kg striebra je možné vykovať až 2 km dlhý drôt.
- V najstarších dobách, kedy bola ťažba striebra obtiažna, bola v niektorých národoch cena striebra vyššia než cena zlata.
- Striebro má antibakteriálne účinky. Ľudia, ktorí v minulosti pili zo strieborných pohárov, častejšie unikli infekčným ochoreniam.
- Striebro má charakteristický zvonivý zvuk, preto sa pridáva do zvonoviny a vyrábajú sa z neho struny do niektorých strunných nástrojov.
- Striebro sa stále využíva v mnohých oblastiach. Vďaka striebru máme zrkadlá, CD a DVD nosiče, zubné plomby, fotografie a mnoho ďalších výrobkov.