Pojem „exonúmia“ bol po prvýkrát definovaný uznávaným odborníkom na odznaky a žetóny, Russelom Rulauom. Exonúmia v doslovnom preklade znamená „mimo mince“. Z tohto prekladu vyplýva, že sa zaoberá všetkými predmetmi, ktoré sú podobné minciam, ale nie sú zákonnými platidlami.
Žiarivými zástupcami exonúmie sú americké spomienkové pretiahnuté mince, ktoré slúžia ako suveníry. Jedná sa o bývalé bežne používané mince, ktoré sú strojovo pretiahnuté so zmeneným designom. Najčastejšie sa v strojoch vyskytujú centové mince, pretože práve to je cena upravených mincí. Prvé z týchto mincí vznikli už v roku 1893 v Chicagu na Svetovej kolumbijskej výstave, ktorá pripomínala 400. výročie objavenia Ameriky. Práve behom tejto akcie boli niektoré mince razené zo strieborných dolárov. Jeden z týchto unikátov bol v 80. rokoch predaný za 750 amerických dolárov. Odhaduje sa, že dnes je cena ešte vyššia.
Pozoruhodné je, že v Spojených štátoch sa jedná o celkom legálnu záležitosť, aj napriek tomu, že znehodnotenie či falšovanie mincí je protizákonné. V tomto konkrétnom prípade sa však jedná o výnimku, pretože úprava pretvorením mince nemá za cieľ zvýšiť jej hodnotu, ale naopak. Naopak v Kanade je toto „pretváranie“ mincí zákonom zakázané.
Ďalším typickým príkladom sú kontramarky. Jedná sa o obežné mince, do ktorých boli dodatočne vyrazené značky v podobe čísla, obrázku alebo znaku. Funkcií značiek bolo niekoľko – menili nominálnu hodnotu, predlžovali platnosť alebo označovali kvalitu mince.
S používaním týchto značiek sa môžeme stretnúť aj na území našich krajín. Napríklad do pôvodných českých grošov zo 14. a 15. storočia, ktorými sa platilo aj v niektorých nemeckých mestách, boli razené mestské znaky týchto miest. Dôvodom tohto označovania bolo výrazné zníženie nákladov na výrobu vlastných mincí. Ďalšou mincou, ktorá bola často kontramarkovaná, je levanský toliar Márie Terézie z rokov 1764 a 1780, ktorý sa v niektorých častiach sveta používa dodnes. Značky na nej používa Saudská Arábia alebo Madeira.
Exonumisti sú teda špecifickejšie zameraní než numizmatici. Vyhľadávajú zvláštne a unikátne mince, ktoré bežným zberateľom mincí pripadajú bezcenné alebo nezaujímavé. Aj medzi týmito exemplármi sa však môžu nájsť malé poklady, ktoré svojím nálezcom možno nezaistia rozprávkové bohatstvo, ale rozhodne môžu byť pádnym dôvodom k radosti.
