V priebehu panovania Márie Terézie sa razilo viacero typov mincí, ktoré sa zvyknú rozdeľovať do troch základných období: 1. obdobie: 1741 - 1747 - mince s titulom kráľovským, 2. obdobie: 1747 - 1765 - s titulom cisárskym a 3. obdobie: 1765 - 1780 - s titulom cisárskym a vdovským závojom. My Vám predstavujeme tri vzácne razby, ktoré vynikajú svojim prevedením a vzácnosťou medzi ostatnými.Cisárovná Mária Terézia (1740-1780) nechala počas svojej vlády vyraziť skoro 300 typov medených, strieborných a z mincí. Mnohé z nich s veľmi vzácne. Jednou z najslávnejších mincí uvedenej panovníčky sú toliare nazývané levantské.
Razili sa od roku 1780 v mincov Günzburg v oblasti Predného Rakúska. Norma na ich razbu stanovovala nasledujúce parametre: veľkosť 40-41 mm, hmotnosť 28,06 g, obsahovali až 83,3 % čistého striebra. Tieto mince boli v dobe svojej razby jednými z najreprezentatívnejších platidiel cisárovnej Márie Terézie.
Akosť tohto typu toliarov im umožnila, aby sa stali medzinárodnou valutou. Používali sa na všetkých európskych trhoch od Londýna až po Rusko. Prenikli aj do Levanty, Predného Východu. Arabskými obchodníkmi boli vyhľadávané hlavne kvôli nemennej akosti, minimálne 80 % striebra. Zaujal ich aj umelecky veľmi dobre stvárnený obraz 63 ročnej panovníčky. Tiež motív cisárskeho orla a leva umiestneného na jednom z erbov na hrudi orla. Preto ho nazývali aj psí, leví alebo orlí toliar.
Z pôvodne bežnej mince, razenej pred smrťou Márie Terézie sa tak stalo významné obchodné platidlo pre oblasť východného Stredomoria, Balkánu, územia severnej Afriky. Na Azorách, v Mozambiku, Jemene, Egypte, Sudáne, Etiópii a v ďalších krajinách sa na levantské toliare vyrážali úradné značky, punce s menami vtedajších vládcov a s názvami jednotlivých štátov. Takto označené peniaze prenikali do strednej Afriky, kde obiehali desiatky rokov ako oficiálne platidlá.
Z razby levantských toliarov mala günzburská mincovňa veľké zisky, preto ich razila aj viedenská mincovňa. Tá na ne získala monopol, preto ich razí ako pamätné mince dodnes. Na ziskoch z produkcie levantských toliarov sa počas 19. storočia chceli podieľať aj iné európske štáty. Tak sa nelegálne vyrábali v Anglicku, Francúzsku, Holandsku, dokonca aj v Indii. Odhaduje sa, že od roku 1780 až podnes sa na svete vyrazilo asi 320 až 800 miliónov kusov týchto mincí.
Na Slovensku sa levantských toliarov z roku 1780 našlo len zopár. Napr. na poli v Jakubanoch pri Starej Ľubovni sa objavila jedna z takýchto mincí. V minulosti určite obiehali aj na našom území, veď boli oficiálnym platidlom celej monarchie, dodnes sa však nezachovali. Boli príliš kvalitné a tak sa roztratili medzi obyvateľmi. Alebo ich demonetizovali a po roztavení sa z nich vyrobili nové štátne platidlá. V nejednom prípade sa z nich stali šperky s portrétom cisárovnej. Len vzácne sa uložili ako poklady a sem-tam sa nachádzali náhodne počas prác na poliach. Na aukciách sa väčšinou predávajú napodobeniny levantských toliarov, alebo ich novorazby z Viedenskej mincovne.
Ďalšou vzácnou razbou uhorský konvenčný toliar z rokov 1 7 6 7 - 1 7 8 0 , ktorý možno jednoznačne zaradiť k najdokonalejším minciam razeným počas vlády Márie rézie. Z hľadiska umeleckého sú všetky námety vynikajúco stvárnené, s jednoznačným ideologickým významom. Je tu nielen prezentácia štátu – jeho znakom, ale aj prezentácia panovníčky, keď obraz Madony značne pripomína sediacu kráľovnú s dieťaťom. Presne v duchu jej vládneho hesla IUSTITIA ET CLEMENTIA, konať spravodlivosť a láskavosť. Minca je veľmi dobre spracovaná aj po stránke technickej, vrúbkovaný okraj zabraňoval nielen jej vykrádaniu, keď sa z bokov vyberalo striebro, alebo iný drahý kov. Tiež ochraňoval stred mince pred prílišným ošuchovaním. Uvedené mince boli využívané dlhodobo, určite aj po smrti kráľovnej Márie Terézie.
V roku 1759 zaviedla Mária Terézia novú mincu nazvanú groš. Ten bol v tomto roku razený iba v Prahe. Pre svoj malý rozmer, priemer 17,5 mm a hmotnosť 1,67 g, dostal tiež názov grešlička. Už v roku 1760 však bol pre svoju nepraktickú veľkosť nahradený, preto sa stal razbou veľmi vzácnou. Naposledy bol medený groš razený v Pražskej mincovni v roku 1768.
Autor: PhDr. Ján Hunka, CSc.
