Na začiatku zoznamu uvádzame Spišský hrad, ktorý je známy aj ďaleko za hranicami Slovenska nielen preto, že samotná hradná zrúcanina má najväčšiu rozlohu v strednej Európe, ale najmä vďaka nádherným prírodným úkazom a úžasnému prostrediu miestneho kraja. Príťažlivost hradu je znásobená hojnosťou ďalších významných priľahlých pamiatok. Svedčí o tom počet návštevníkov z celého sveta, ktorých sa tu každý rok vystrieda cez stotisíc.
Medzi unikáty, ktoré nájdeme v Levoči, patrí bez pochýb Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba v Levoči, ktorý sa radí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Známy je hlavný oltár, v ktorom sa snúbilo spojenie architektúry, sochárstva, maliarstva, ako aj umenie dekorácie. Umelecky vyobrazuje scény z Poslednej večere, ďalej sochy Madony, svätého Jána a svätého Jakuba. Od roku 1965 je samotný kostol aj jeho interiérové vybavenie vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Slovensko oplýva taktiež prírodnými krásami. Zaradili sme medzi ne dva významné prírodné útvary. Prvým je Kriváň, ktorý sa nachádza v západnej časti Vysokých Tatier a vypína sa na konci krivánskej rázsochy. Z jeho vrcholu sa rozprestiera niekoľko hrebeňov, z turistického hľadiska je podstatný len južný a juhozápadný hrebeň. Juhozápadný hrebeň spadá dvoma výraznejšími vyvýšeninami - Vyššou a Nižšou Priehybou - k zalesnenému Grúniku, pamätnému miestu partizánov oddielu Vysoké Tatry, k miestu, kde partizáni pobývali a bojovali. Druhou prírodnou dominantou je Demänovská ľadová jaskyňa, ktorá sa nachádza vo vstupnej časti Demänovskej doliny a zahŕňa najdlhšie známe časti podzemnej sústavy Demänovských jaskýň. Vytvorila sa v sivomodrých vápencoch stredného triasu v štyroch pod sebou sa tiahnucich poschodiach. Na jej vytváraní sa v najväčšej miere zúčastnila podzemná riečka Demänovka, čoho dôkazom sú oválne tvary jaskynných chodieb so zvyškami žulových štrkov.
Dóm svätého Martina je najväčší a najvýznamnejší trojloďový gotický kostol v Bratislave. Stavat sa začal v 13. storočí na pozemku staršieho cintorína, kde už predtým stála menšia kaplnka. Formoval sa počas niekolkých storočí a svoju dnešnú podobu nadobudol až v roku 1849. Kostol počas svojej existencie prešiel rôznymi premenami a menšími prestavbami . Veža kostola bola pôvodne postavená aj s trojložím ako súčasť mestského opevnenia a plnila funkciu bašty. V roku 1760 bola zničená bleskom a nahradila ju novostavba, ktorá nevydržala dlho. V roku 1835 ju zničil požiar. Veža bola opäť rekonštruovaná do podoby, ako ju poznáme dnes. Za zmienku stojí aj účinkovanie významného hudobného skladateľa 19. storocia Ludwiga vana Beethovena v Dóme sv. Martina, ktorý tu dirigoval svoju prvú Missu sollemnis op. 123. Takisto aj Franza Liszta, ktorý dirigoval korunovačnú omšu.
Slovenský folklór reprezentuje bohaté tradície, ktoré reprezentujú slovenskú kultúru. V širšom zmysle odkazuje na životný cyklus pastierov, roľníkov a remeselníkov. Hlavnými motívmi sú každodenná drina, príroda a sviatočné udalosti. V nadväznosti na slovenský folklór netreba opomenúť Čičmany, ktoré sú položené v Rajeckej kotline v nadmorskej výške 655 n.m. a sú jedným z miest, ktoré na Slovensku zachovávajú podobu minulosti, života v minulosti, zachovávajú kultúru, ale aj neobyčajné zvyky, ktoré u nás nemajú až tak veľké rozšírenie. V Čičmanoch ľudia na čierne domy maľovali biele kresby, čím sa líšili od ostatných obcí. Domy sú pritom dodnes mnohé obývané a tvoria súčasť obce. Čičmany sú skanzenom, no len čiastocne. Všetky pôvodné zachované domy sú zapísané v pamiatkovom úrade a v jeho zozname chránených stavieb.
