Pamätná medaila M. R. Štefánik a Halleyho kométa

Medaila je venovaná pamiatke legendy histórie slovenského národa - Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, konkrétne, konkrétne Halleyho kométe.

• Na averze medaily môžete vidieť portrét Štefánika, symbolickú letiacu kométu na oblohe a v pozadí astronomické observatórium.
  
  
• Na reverze je znak gen. brigadírky MRŠ, palmové (mier a nádej) a dubové (odvaha) vetvy a hviezdna obloha so Slnkom.

Medaila má hmotnosť 30 gramov a priemer 40 milimetrov. Je zušľachtená rýdzim zlatom 999/1000 a spracovaná v najvyššej kvalite razby, razená špeciálnym lešteným razidlom. Autorom návrhu aj tejto pamätnej medaily je rešpektovaný slovenský medailér Mgr. Art Miroslav Hric, ArtD.

Kov:

Meď

Plátovanie:

Rýdze zlato

Priemer:

40 mm

Hmotnosť:

30 g

Kvalita:

Leštené razidlo

Rok:

2020

M. R. Štefánik je známy svojim širokospektrálnym záujmom o vedu, hlavne astronómiu. Na začiatku 20. storočia sa odohM. rala významná udalosť, keď sa k Zemi vrátila Halleyho kométa a zaujala aj M. R. Štefánika. Tá patrí medzi tzv. periodické kométy, ktoré letia okolo Zeme približne každých 75,3 rokov. Napriek tomu sa im nedá vypočítať presná dráha letu. Jej pomenovanie je odvodené od anglického astronóma Edmunda Hallyeho (1656 – 1742), ktorý sa snažil vypočítať dráhy 24 komét a zistil, že jasnejšie z nich sa cyklicky vracajú späť. Sledovanie Halleyho kométy v roku 1910 bolo výnimočné aj tým, že astronómovia boli v tej dobe už vybavení fotografickou technikou a lepšími ďalekohľadmi. Z toho dôvodu evidujeme početné pokusy o jej čo najlepšie zachytenie.

Najbližšie k Zemi mala byť v máji 1910, keď kométa preletela cez slnečný kotúč. Zem sa vtedy nachádzala prakticky v jej chvoste, ktorá mala dĺžku približne 100 miliónov kilometrov. Prelet kométy bol sprevádzaný na niektorých miestach strachom, lebo sa verilo, že jej chvost obsahuje jedovaté kyanidy, ktoré mohli spôsobiť smrť.

Halleyho kométu prvýkrát nafotil 11. septembra 1909 M. Wolf na observatóriu Konigstuhl nad Heidelbergom. Po priblížení k Zemi ju sledovali a fotili na takmer všetkých kontinentoch, pričom pozorovania boli zaznamenané aj v Čechách a na Slovensku (napríklad L. Wienek v Prahe a na Slovensku O´Gyalla - L. Terkán a von Konkoly). Najbližšie k Zemi bola 20. až 21. mája, keď bola viditeľná dvakrát za deň, ráno a na večer. Na Zemi ju zachytili až do roku 1911, keď 16. júna zaznamenali jej posledné pozorovanie na Lickovom observatóriu.

Sledovanie kométy po celom svete spôsobil obrovský záujem o astronómiu nielen medzi odborníkmi, ale aj nadšencami a širokou verejnosťou.

Takúto významnú udalosť nemohol nechať bez povšimnutia ani M. R. Štefánik, ktorý po početných konzultáciách so svojím veľmi dobrým priateľom, žiakom parížskej hvezdárne      a spisovateľom C. Flammarionom, predložil Akadémii vied v Paríži návrh na pozorovanie Halleyho kométy. Nakoniec sa rozhodlo, že k tomu dôjde na Tahiti, kam sa vybral M. R. Štefánik komplikovaným spôsobom cez Atlantik, z New Yorku vlakom krížom cez celé USA do San Francisca a odtiaľ sa plavil cez Tichý oceán na Tahiti.

Štefánik tam sledoval Halleyho kométu s ďalekohľadom s priemerom objektívu 27 cm, ktorý mu poskytol jeho švajčiarsky priateľ Émil Schaer. S ním sa zoznámil v roku 1902 počas pobytu v Zürichu a vo Švajčiarsku. V čase prechodu kométy však bolo zlé počasie a Štefánik najskôr nemohol vidieť nič zaujímavé. Napriek tomu nepremárnil svoj pobyt na Tahiti           a založil tu observatórium a sieť meteorologických staníc. Štefánik si vynahradil tento neúspech pozorovaním úplného zatmenia Slnka na pacifickom ostrove Vava´u, čo mu následne vynieslo ocenenie Akadémie vied vo Francúzsku.