Najslávnejší Habsburgovci v unikátnej sade piatich pamätných medailí

Rod Habsburgovcov bol jednou z najvýznamnejších panovníckych rodín v Európe. Habsburgovci získali množstvo titulov a ich ríša sa rozprestierala po celej strednej Európe. Habsburgovci zanechali hlbokú stopu v histórii a ich rodinný erb je známy dodnes.

• Rudolf II., Mária Terézia a jej synovia Jozef II. a Leopold II. a v neposlednom rade František Jozef I. To sú hlavní hrdinovia V opise medailí sú umiestnené texty, ktoré vychádzajú z reálnych mincí vydaných za vlády vyššie menovaných panovníkov.
  
  
• Na reverze všetkých piatich medailí sa nachádza malý štátny znak Rakúskeho cisárstva používaný až do roku 1915. Ďalej je tu uvedený opis DOMVS HABSBVRG spoločne s rodovým heslom TV, FELIX AVSTRIA, NVBE! Znak tvoril čierny, trikrát korunovaný orol so zlatou zbrojou, dve koruny boli arcivojvodské a jedna cisárska. Orol tiež niesol na hrudi znak dynastie habsbursko-lotrinskej, okolo ktorého bol obtočený Rád zlatého rúna.

Objednávkou získate:

• Sadu piatich pamätných medailí vyobrazujúcich najslávnejších Habsburgovcov
• Veľmi nízku limitáciu – iba 500 sad pre celý svet
• Obľúbenú kvalitu Antigue Finish, ktorá dodáva medailám starobylý nádych
• Elegantnú kazetu a Certifikát autentickosti

Pripomeňte si najvýznamnejších panovníkov tohto svetoznámeho rodu s našou sadou piatich pamätných medailí.Túto prísne limitovanú sadu nájdete exkluzívne v ponuke Národnej Pokladnice! Preto s objednávkou neváhajte!

Počet medailí v sade:

Päť

Kov:

Základný

Priemer:

cca 30 mm

Hmotnosť:

cca 8 g

Kvalita:

Antique Finish

Limitácia:

500 sád

Osobnosť Rudolfa II. máme predovšetkým spojenú s jeho sídlom v Prahe, kam z Viedne presunul svoj cisársky dvor. Bola to doba kultúrneho a intelektuálneho rozkvetu Prahy, ktorá sa vďaka tomu ihneď stala žiadanou medzinárodnou metropolou plnou učencov, umelcov, obchodníkov i šľachty. Toto obdobie dejín mesta Prahy sa stalo natoľko signifikantným, že si vyslúžilo aj vlastný názov „Rudolfínska Praha“.

Mária Terézia sa nezmazateľne zapísala do tváre strednej Európy. Obdobie jej vlády predstavovalo začiatok osvietenského absolutizmu, v ktorom stredoeurópsky priestor prešiel výraznými politickými, hospodárskymi a sociálnymi transformáciami, ktoré nakoniec vyústili do vzniku moderného štátu a modernej spoločnosti. Po celú dobu svojej vlády musela Mária Terézia čeliť mnohým ťažkostiam. Jej nástupníctvo na habsburský trón bolo okamžite spochybnené a monarchia vstúpila do dlhotrvajúceho a vyčerpávajúceho vojnového konfliktu. Ani jej osobný život nebol ľahký. Ticho tolerovala zálety svojho manžela, ktorého aj napriek tomu veľmi milovala. Spoločne splodili 16 potomkov, z ktorých sa syn Jozef II. stal matkiným nástupcom na tróne a pokračovateľom osvietenských reforiem.

V roku 1741 sa z manželstva Márie Terézie a Františka Štefana po troch dievčatkách narodil prvý mužský potomok, Jozef II. Po smrti otca roku 1765 sa Jozef II. stal cisárom Svätej rímskej ríše. V habsburskej monarchii bol spoluvládcom svojej matky Márie Terézie až do jej smrti roku 1780. Jozef II. je považovaný za jedného z najvýznamnejších osvietenských panovníkov. Vrchol jeho reformnej činnosti predstavujú predovšetkým dva patenty z roku 1781 o zrušení nevoľníctva a náboženskej tolerancii, tzv. tolerančný patent. Výraznú humanizáciu prekonalo za jeho vlády aj trestné právo. V rokoch 1787 – 1795 bol v habsburskej monarchii prvýkrát zrušený trest smrti.

Keď 20. februára roku 1790 zomrel ľuďmi obľúbený cisár Jozef II., nezanechal po sebe žiadneho nástupcu. Trón tak pripadol mladšiemu bratovi Leopoldovi II., ktorý však vládol iba dva roky. Avšak na rozdiel od bezdetného Jozefa so svojou ženou Máriou Ludovikou počal 16 potomkov a zaistil tak dostatok dedičov pre habsburský trón. Leopold II. získal vynikajúce vzdelanie a na rozdiel od brata vynikal politickým taktom a diplomatickými schopnosťami. Ako uhorský kráľ musel čeliť nespokojnej šľachtickej opozícii, ktorej sa nepáčilo množstvo progresívnych reforiem, ktoré zaviedol Jozef II., a preto niekoľko z nich Leopold radšej po nástupe na trón zrušil.

Najdlhšie vládnucim predstaviteľom habsburskej dynastie v našich krajinách bol František Jozef I. Rakúsky cisár, český a uhorský kráľ z habsbursko-lotrinskej dynastie nastúpil na trón v čase, keď ešte žili pamätníci časov jeho prababičky Márie Terézie, a skončil v dňoch, ktoré pamätajú ešte naše prababičky. František Jozef I. sa narodil 18. augusta 1830 na zámku Schönbrunn pri Viedni. Jeho matkou bola arcivojvodkyňa Sofia z rodu bavorských Wittelsbachov, otcom arcivojvoda František Karol Habsburský. Arcivojvoda František Karol bol synom panujúceho cisára Františka II., ktorý mal okrem neho ešte ďalších dvanásť detí. František Jozef I. nastupuje na trón v roku 1848 a vládne dlhých 68 rokov až do roku 1916.