Exkluzívna sada 12 mincí z obdobia pred zavedením eura

V roku 2002 sa 12 členských krajín Európskej únie rozlúčilo so svojou národnou menou a prijalo jednotnú menu EURO. Medzi tieto štáty patrili: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko, Grécko a Španielsko. A tak už môžete tušiť, že v tejto ponuke nie je jedna minca, ale celý set.

Iba 1000 zberateľov (tak nízka je celosvetová limitácia) môže vlastniť túto kompletnú kolekciu 12 národných mincí, ktoré nemôžu byť odlišnejšie a zaujímavejšie. Každá z nich totiž vyjadruje svoju vlastnú národnú identitu.

Špecifikácia a škála motívov je rovnako široká, ako je národná symbolika všetkých 12 štátov. Mince pohybujúce sa svojimi rozmermi v rozmedzí od 14 do 21 milimetrov a váhou od 0,55 do 3,66 gramov sú zhotovené z najrôznejších kovov, medzi ktorými nájdete bronz, nikel, hliník aj meď. Pamätáte ešte na Fenig, Centim, Drachmu, Líru, alebo Escudo? V našom sete nájdete ešte viac.

Objednávkou získate:

• Sadu 12 mincí z doby pred zavedením eura
• Istotu veľmi nízkej limitácie, len 1000 sád
• Záruku vysokej kvality – mince, sa nikdy nedostali do obehu
• Tematický mincový album

Hoci ide o obežné mince, do obehu sa nikdy nedostali. A tak sú vo veľmi vysokej kvalite. Naozaj exkluzívny set je uložený v krásnom numizmatickom albume s motívom mapy Európy a vlajky Európskej únie.

Oslávte 20. výročie eura spolu s poslednými mincami Európy. Exkluzívna sada 12 mincí z doby pred zavedením jednotnej meny eura je prekrásnou zbierkou, nielen pre milovníkov numizmatiky!

Sada:

12 mincí

Kov:

rôzny

Priemer:

od 14 do 21 mm

Hmotnosť:

od 0,55 do 3,66 g

Kvalita:

Obežná

Nominál:

rôzny

Krajina pôvodu:

rôzna

Rok emisie:

rôzny

Limitácia:

1 000 sad

Myšlienka európskej integrácie sa vyvíjala po stovky rokov a jej počiatky možno hľadať už v dobách raného stredoveku. Keď bol Karol Veľký v roku 800 n. l. korunovaný rímskym cisárom, jeho územie takmer zodpovedalo veľkosti a tvaru oblasti, ktorú pokrývalo šesť zakladajúcich štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Počas stredoveku bol považovaný za stelesnenie spravodlivého a ochranného kresťanského vládcu.

Jeho politické názory mali veľký vplyv na stredovek, kedy sa začala objavovať myšlienka západného sveta ako jedinej politickej entity. Svojím spôsobom by sa dalo hovoriť o ranej myšlienke zjednotenej Európy, a preto je Karol Veľký niektorými považovaný za zakladateľa európskej myšlienky.

V storočiach nasledujúcich po Karlovi Veľkom sa vízia zjednotenej Európy takmer vytratila. V neskoršom stredoveku dochádzalo častejšie ku konfliktom medzi feudálnymi štátmi s rôznymi národnými alianciami. Na prekonanie týchto konfliktov medzi početnými štátmi bolo po druhej svetovej vojne vyvinuté vážne úsilie o vytvorenie trvalého mieru pre obyvateľov Európy. Uvedomenie si potreby rovnováhy síl na kontinente v kombinácii so vznikom medzinárodného práva viedli Európu k rýchlemu smerovaniu k zjednoteniu.

Srdce európskej jednoty bolo vytvorené zblížením Nemecka a Francúzska. Bolo to spôsobené predovšetkým osobným úsilím Konrada Adenauera, prvého kancelára Spolkovej republiky Nemecko, a Charlesa de Gaulla, francúzskeho prezidenta.

Základ súčasnej Európskej únie položili taliansky federalista Altiero Spinelli a francúzsky patriot Jean Monnet, známejší ako otec Schumanovho plánu, ktorý bol predložený v roku 1950. Spočiatku sa obmedzoval na spoločný trh s uhlím a oceľou (ESUO), zakladajúcimi štátmi Únie boli Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.

Rímska zmluva podpísaná v roku 1957 bola dôležitým míľnikom na ceste k európskemu zjednoteniu. Šesť členských štátov ESUO tiež založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), a tiež Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). Dňa 1. júla roku 1967 nadobudla platnosť tzv. Zlučovacia zmluva.

Touto dohodou boli výkonné orgány ESUO, EHS a Euratomu zjednotené do rady Európskeho spoločenstva (ES). ES bolo prvýkrát rozšírené v roku 1973, keď bolo prijaté Spojené kráľovstvo, Dánsko a Írsko. Počas 80. rokov sa Spoločenstvo rozšírilo do južnej Európy, v roku 1981 sa pripojilo Grécko a v roku 1986 Španielsko a Portugalsko.

Dňa 7. februára 1992 sa 12 členských štátov dohodlo v Maastrichtskej zmluve na založení Európskej únie (EÚ). Okrem hospodárskej únie bola kľúčovou súčasťou týchto dohôd menová únia. V decembri 1995 sa zástupcovia 15 členských krajín dohodli, že spoločná mena sa bude nazývať „euro“, a rozhodli o konečnom harmonograme jej oficiálneho zavedenia.

Dosiahla sa dohoda o tom, ktoré štáty vstúpia do Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), a nasledovalo vytvorenie Európskej centrálnej banky (ECB). Medzi národy patrili Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko.

V júni 2000 bolo do eurozóny prijaté aj Grécko. Dňa 1. januára 1999 boli stanovené oficiálne výmenné kurzy pre meny všetkých štátov zúčastňujúcich sa Únie. Zodpovednosť za fiškálnu politiku v tejto dobe oficiálne prevzala Európska centrálna banka, kedy bolo zavedené euro ako prostriedok pre bezhotovostný prevod finančných prostriedkov. Dňa 1. januára 2002 začala oficiálna výmena všetkých národných mien za eurobankovky a mince.

Dnes je euro jediným zákonným platidlom v členských štátoch. Po 12 priekopníkoch eurovej meny sa k menovému spoločenstvu postupne pripájali ďalšie európske štáty, a tak sa zavedením eura, ako jednotného zákonného platidla pre európsky národ, kontinent o krok priblížil k realizácii Churchillovej vízie „Spojených štátov európskych“.