Pamätná medaila M. R. Štefánik a pozorovanie zatmenia slnka

Medaila je venovaná pamiatke legendy histórie slovenského národa - Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, konkrétne pozorovaniu zatmenia Slnka.

• Na averze medaily môžete vidieť portrét Štefánika, v pozadí s prístrojom na pozorovanie oblohy.
  
  
• Na reverze je znak gen. brigadírky MRŠ, palmové (mier a nádej) a dubové (odvaha) vetvy a hviezdna obloha so Slnkom. Autorom návrhu tejto medaily je rešpektovaný slovenský medailér Mgr. Art Miroslav Hric, ArtD.

Medaila má hmotnosť 30 gramov a priemer 40 milimetrov. Je zušľachtená rýdzim zlatom 999/1000 a spracovaná v najvyššej kvalite razby, razená špeciálnym lešteným razidlom. Autorom návrhu aj tejto pamätnej medaily je rešpektovaný slovenský medailér Mgr. Art Miroslav Hric, ArtD.

Kov:

Meď

Priemer:

40 mm

Plátovanie:

Rýdze zlato

Hmotnosť:

30 g

Kvalita:

Leštené razidlo

Rok:

2020

Štefánik sa už od mladého veku snažil študovať astronómiu aj pozorovaním rôznych nebeských telies. Preto si aj na štúdiách nosil rôzne ďalekohľady. Už v Prahe sa venoval pozorovaniam, keď zhotovoval fotografie Slnka pre profesora Karola Zengru. Neskôr sa dostal k svetoznámym astronómom Camille Flammarionovi a Julesovi Janssenovi, ktorí mali hvezdáreň v Meudone a observatórium na Mont Blancu. Janssen už v roku 1868 úspešne pozoroval zatmenie Slnka pomocou spektrálnej analýzy. V roku 1905 sa k Janssenovi dostal aj Štefánik, ktorý uskutočnil viaceré technické vylepšenia v tejto hvezdárni. Preto keď 30. augusta 1905 malo byť úplné zatmenie Slnka v španielskom Alcosebre pri Valencii, Janssen a Štefánik sa zúčastnili na expedícii do Alcosebre. Trojminútové zatmenie bolo úspešné aj vďaka tomu, že sa použili nové prístroje spektroskop a heliostat. Sledovalo sa najmä okrajové červené spektrum a zelená koronálna čiara. O úspechu expedície podal telegraficky správu Akadémii Janssen už  9. októbra 1905. Pre Štefánika sa tak otvorili nové možnosti bádania.

Janssen podal v roku 1907 päť Štefánikových štúdií: o novom zariadení spektroheliografu   (S astronómom G. Millochauom), o metóde umožňujúcej pozorovanie slnečnej koróny mimo zatmenia, príspevok k štúdiu infračerveného spektra, kde využil skúsenosti s pozorovania v Alcosebre. V danom roku absolvoval aj pobyt na zjazde Medzinárodnej únie pre spoluprácu v bádaní Slnka v Oxforde.

Štefánik vyrobil zvratný heliometer, ktorý lepšie vyhodnocoval oblúkové vzdialenosti dvoch blízkych hviezd. V roku 1906 vymyslel aj ďalšie technické zariadenia, ale mnohé ostali zobrazené len na papieri a k ich realizácii nedošlo. V tom istom roku bol Štefánik donútený opustiť meudonskú hvezdáreň, lebo ju  prevzal nový riaditeľ, astronóm Henri Deslandres.

Štefánikovi sa ale aj vtedy naskytla možnosť študovať zatmenie Slnka v strednej Ázii v Turkestane od Francúzskej Akadémie a Úradu pre miery a váhy. Na výpravu si musel zohnať 6500 zlatých. V starej pevnosti v Ura-Ťube sa desať dní pozorovalo zatmenie, ale v okamihu úplného zatmenia bolo oblačno, takže výsledky neboli až také prekvapivé. Prof. Vávra odporučil Štefánika na habilitáciu na univerzite v Prahe, ale ten odmietol s tým, že sa nikdy netúžil stať profesorom hvezdárstva, ale pozorovateľom hviezd. Čiastočné odškodnenie za znemožnenie práce v Meudone nahradila Akadémia tým, že dostal v apríli Janssenovu cenu za početné práce na Mont-blanskom observatóriu.