Pamätná medaila M. R. Štefánik ako minister vojny

Medaila je venovaná pamiatke legendy histórie slovenského národa - Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, konkrétne jeho vojenské úspechy.

• Na averze numizmatu je portrét MRŠ, Gen. FR armády vyznamenáva MRŠ pred nastúpenou jednotkou, lietadlá v pozadí a 3 hviezdy poukazujúce na jeho hodnosť vo FR armáde.
• Na reverze je znak gen. brigadírky MRŠ, palmové (mier a nádej) a dubové (odvaha) vetvy a hviezdna obloha so slnkom.

Medaila má hmotnosť 30 gramov a priemer 40 milimetrov. Je zušľachtená rýdzim zlatom 999/1000 a spracovaná v najvyššej kvalite razby, razená špeciálnym lešteným razidlom. Autorom návrhu aj tejto pamätnej medaily je rešpektovaný slovenský medailér Mgr. Art Miroslav Hric, ArtD.

Kov:

Meď

Plátovanie:

Rýdze zlato

Priemer:

40 mm

Hmotnosť:

30 g

Kvalita:

Leštené razidlo

Rok:

2020

Kvality M. R. Štefánika v prvej svetovej vojne ocenilo aj francúzske velenie a už v máji 1915 ho povýšili do hodnosti podporučíka. V ďalšom období sa sústredil na nábor dobrovoľníkov do francúzskej armády. Kvôli tomu bol v Rusku, Rumunsku a v Taliansku, kde sa podarilo vytvoriť Československý dobrovoľnícky zbor. V júni slúžilo v Taliansku už vyše 15 000 vojakov, ktorí sa zapojili do bitky pri Piave. Veľké nádeje vkladal do USA, kde žilo množstvo krajanov. Tu sa však nestretol s veľkým pochopením, lebo vláda USA povolila len nábor tých mužov, ktorí neboli americkými občanmi.

Po návrate z USA sa Štefánik sústredil na zriadenie samostatnej československej armády. Jeho výsledkom bol "Dekrét o vytvorení Česko-slovenskej armády", ktorý 16. decembra 1917 vydala francúzska vláda. Po februárovej revolúcii 1917 a nastolení Dočasnej vlády boli vytvorené légie v Rusku. Československá brigáda sa zúčastnila už v júli 1917 bitky pri Zborove. Po zriadení 1. československej divízie sa začal vytvárať nový 40 000-vý I. československý armádny zbor. Po boľševickej revolúcii a zvrhnutí Dočasnej vlády však Rusko nehodlalo ďalej pokračovať vo vojne. Nakoniec sa rozhodlo o stiahnutí armádneho zboru z Ruska cez Sibír a Vladivostok. Medzi legionármi a sovietmi však narastalo napätie, ktoré vyústilo do množstva konfliktov.

Po nariadení o odzbrojení československých légií sa začal otvorený konflikt so sovietskou mocou. V tomto čase tu pôsobil už M. R. Štefánik, ktorý sa podieľal na zriadení 12. československého streleckého pluku. V roku 1918 sa postavenie légií výrazne zhoršovalo a ani Štefánikovi sa nepodarilo stabilizovať situáciu. Légie ale už nedokázali viesť ďalšie vojenské operácie a sústredili sa len na ochranu sibírskej železnice. Po návrate do Paríža v januári 1919 sa Štefánik usiloval o stiahnutie československých légií z Ruska späť do vlasti. Vtedy už Štefánik zastával post prvého ministra vojny v novej Československej republike.                           

Jeden z jeho výrokov, ktorý ho charakterizoval bol aj: „Konám horlivo svoju povinnosť na fronte, aby som robil česť slovenskému národu a dokázal úprimnú lásku k Francúzsku.“