Pamätná medaila M. R. Štefánik a krajanské spolky

Medaila je venovaná pamiatke legendy histórie slovenského národa - Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, konkrétne jeho krajanským spolkom.

• Na averze numizmatu môžete vidieť Štefánika v „civile“ ako člena Detvanského spolku v Prahe. V pozadí dobová fotografia spolku Detvan.
• Na reverze je znak gen. brigadírky MRŠ, palmové (mier a nádej) a dubové (odvaha) vetvy a hviezdna obloha so slnkom.

Medaila má hmotnosť 30 gramov a priemer 40 milimetrov. Je zušľachtená rýdzim zlatom 999/1000 a spracovaná v najvyššej kvalite razby, razená špeciálnym lešteným razidlom. Autorom návrhu aj tejto pamätnej medaily je rešpektovaný slovenský medailér Mgr. Art Miroslav Hric, ArtD.

Od roku 1901 sa M. R. Štefánik stal predsedom spolku Detvan. Krátko nato však prepukli nezhody medzi jednotlivými členmi a M. R. Štefánik z neho vystúpil spolu s kamarátmi Jurajom Nerádom a Zigom Zigmundíkom. V letnom semestri roku 1902 síce odišiel študovať na krátke obdobie do Zürichu, ale po návrate domov ho opäť zvolili na Valnom zhromaždení za predsedu spolku. V tejto funkcii sa zúčastnil v roku 1903 na zjazde medzinárodnej študentskej organizácie Corda Fratres v Palerme na Sicílii. Na čele spolku stál do roku 1904, kedy v Prahe ukončil štúdiá obhájením titulu doktora filozofie. Krátko nato odišiel do Paríža, kde jeho život nabral nový kurz. Po tomto období začal mierny úpadok spolku Detvan, ktorý vyústil do jeho zrušenia počas prvej svetovej vojny. K jeho obnoveniu došlo až po vytvorení Československej republiky.

1. R. Štefánik po príchode do Prahy nevystupoval aktívne len v Detvanovi, ale stal sa členom aj ďalších organizácií, ako bol spolok evanjelických akademikov Jeroným a podporného spolku Radhošť.

Štefánik intenzívnejšie vystupoval v krajanských spolkoch počas prvej svetovej vojny, odkiaľ sa angažovali vojaci pre boj za československú samostatnosť. Intenzívne sa o nich rokovalo v Rusku roku 1915, kde ich predstaviteľov prijal v Petrohrade samotný cár Mikuláš II. Štefánikovi sa tu čiastočne podarilo zjednotiť krajanské spolky v roku 1916, kedy spolu s predstaviteľom amerických Slovákov G. Košíkom podpísali tzv. Kyjevskú dohodu. Z Čechov a Slovákov sa následne začali v Rusku vytvárať samostatné légie. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Slováci angažovali aj v USA, kde boli združení v tzv. Slovenskej lige v Amerike založenej v roku 1907. Jej predstava o vzniku nového štátu bola iná a predpokladali, že bude dualistickým štátom. Uvedenú snahu potvrdili 22. októbra 1915 podpísaním tzv. Clevelandskej dohode, kde bola obsiahnutá autonómia Slovenska.    

Kov:

Meď

Plátovanie:

Rýdze zlato

Priemer:

40 mm

Hmotnosť:

30 g

Kvalita:

Leštené razidlo

Rok:

2020

Od roku 1901 sa M. R. Štefánik stal predsedom spolku Detvan. Krátko nato však prepukli nezhody medzi jednotlivými členmi a M. R. Štefánik z neho vystúpil spolu s kamarátmi Jurajom Nerádom a Zigom Zigmundíkom. V letnom semestri roku 1902 síce odišiel študovať na krátke obdobie do Zürichu, ale po návrate domov ho opäť zvolili na Valnom zhromaždení za predsedu spolku. V tejto funkcii sa zúčastnil v roku 1903 na zjazde medzinárodnej študentskej organizácie Corda Fratres v Palerme na Sicílii. Na čele spolku stál do roku 1904, kedy v Prahe ukončil štúdiá obhájením titulu doktora filozofie. Krátko nato odišiel do Paríža, kde jeho život nabral nový kurz. Po tomto období začal mierny úpadok spolku Detvan, ktorý vyústil do jeho zrušenia počas prvej svetovej vojny. K jeho obnoveniu došlo až po vytvorení Československej republiky.R. Štefánik po príchode do

Prahy nevystupoval aktívne len v Detvanovi, ale stal sa členom aj ďalších organizácií, ako bol spolok evanjelických akademikov Jeroným a podporného spolku Radhošť.

Štefánik intenzívnejšie vystupoval v krajanských spolkoch počas prvej svetovej vojny, odkiaľ sa angažovali vojaci pre boj za československú samostatnosť. Intenzívne sa o nich rokovalo v Rusku roku 1915, kde ich predstaviteľov prijal v Petrohrade samotný cár Mikuláš II. Štefánikovi sa tu čiastočne podarilo zjednotiť krajanské spolky v roku 1916, kedy spolu s predstaviteľom amerických Slovákov G. Košíkom podpísali tzv. Kyjevskú dohodu. Z Čechov a Slovákov sa následne začali v Rusku vytvárať samostatné légie. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Slováci angažovali aj v USA, kde boli združení v tzv. Slovenskej lige v Amerike založenej v roku 1907. Jej predstava o vzniku nového štátu bola iná a predpokladali, že bude dualistickým štátom. Uvedenú snahu potvrdili 22. októbra 1915 podpísaním tzv. Clevelandskej dohode, kde bola obsiahnutá autonómia Slovenska.