Mincové portréty Františka Jozefa I.

Dovoľte predstaviť sadu pamätných medailí s názvom Mincové portréty Františka Jozefa I. Všetky tri medaily v sade sú vyhotovené unikátnou technikou pripomínajúcou historické mince. Navyše sú zušľachtené zlatom a dokončené v kvalite Antique finish.

Na medailách sa postupne predstavia všetky tri mincové portréty tohto panovníka. Prvý portrét je nazvaný Mladosť a búrlivá nádej, druhý Stredné roky moci a tretí, posledný Vek a múdrosť v zrkadle času. Reverzná strana je pre všetky tri medaily rovnaká. Vyobrazuje panovníkovu korunováciu uhorským kráľom z roku 1867.

K sade dostanete Certifikát autentickosti a elegantnú kazetu, v ktorej sú medaily uložené a je možné ich tak reprezentatívne vystavovať.

Objednávkou získate:

• Celkom 3 medaily zušľachtené zlatom
• Medaily verne pripomínajúce historické mince
• Istotu veľmi nízkej limitácie, iba 199 sád
• Certifikát autentickosti a elegantnú kazetu

František Jozef I. vládol bez 10 dní rovných 68 rokov, čo ho radí na prvé miesto medzi panovníkmi habsbursko-lotrinskej dynastie a medzi najdlhšie vládnucich panovníkov svetovej histórie vôbec. Suverénne prekonal dĺžku panovania svojej prababičky Márie Terézie, ktorá ovládala trón v rokoch 1740 – 1780.

Mincové portréty obľúbeného panovníka Františka Jozefa I. môžete mať teraz pohromade v exkluzívnej sade s veľmi nízkou limitáciou - len 199 sád!

Kov:

Obyčajný

Zušľachtenie:

Zlato

Priemer:

cca 30 mm

Hmotnosť:

cca 10 g

Kvalita:

Antique finish

Rok emisie:

2024

Limitácia:

199 sád

František Jozef I. (18. augusta 1830 – 21. novembra 1916) bol rakúsky cisár a arcivojvoda, český a uhorský kráľ pochádzajúci z habsbursko-lotrinského rodu. Na cisársky trón zasadol po abdikácii svojho strýka Ferdinanda I. a následnom odstúpení jeho brata Františka Karla. Vládol dlhých 68 rokov. Doba, v ktorej panoval sa vyznačovala významnými zmenami týkajúcimi sa spoločenských, technických a kultúrnych premien. Kapitalistická spoločnosť sa začala rozvíjať, naopak technická revolúcia sa dovršovala.

Na začiatku mal František Jozef I. smelé plány. Prial si, aby sa Rakúsko-Uhorsko pod jeho panovaním stalo hlavnou mocnosťou, ktorá bude stáť na čele nemeckých štátov. Vojenské porážky Rakúska u Solferina v roku 1859 alebo u Hradca Králové v roku 1866, tieto plány výrazne narušili. Môžeme sa stretnúť s názormi, že kvôli svojej výchove a povahe nepatril do doby, v ktorej reálne žil, ale do obdobia 100 rokov dozadu. Od detstva do neho bola vštepovaná religiozita, usilovnosť, cieľavedomosť a zodpovednosť. Bol presvedčený o božskej vyvolenosti habsburskej monarchie, čo ho priviedlo k izolácii a autokratickej nedôvere. Už ako trinásťročný nastúpil do služby v armáde, a práve toto vojenstvo ho sprevádzalo celý jeho život. Môžete si všimnúť, že na väčšine jeho fotografií je oblečený v uniforme.

Počas vlády Františka Jozefa I. bol nastolený tzv. Bachov absolutizmus, ako odveta za revolučné vystúpenie národov, ktoré žili v monarchii. Zrušili sa tak dosiahnuté výhody a v krajine došlo k nastoleniu policajného režimu. Neskôr došlo aj k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu v roku 1867. Monarchia sa po tomto akte rozdelila na dve časti s dvoma hlavnými mestami, ktoré mali vlastné parlamenty a niekoľko rozdielnych ministerstvách. Spoločná zostala osoba panovníka, armády a zahraničná politika. Tieto udalosti dali voľný priechod vlne nacionalizmu, ktorá neskôr umožnila napríklad vznik Československa.