Geniálny stratég Napoleon Bonaparte

Letos je tomu presne 201 rokov od úmrtia geniálneho francúzskeho vojvodcu a štátnika Napoleona Bonaparte. Pri tejto príležitosti si Vám dovoľujem ponúknuť zlatú mincu, na ktorej je tento stratég zvečnený.

Mincovým kovom je rýdze zlato (Au 999/1000). V priemere má minca 11 milimetrov a hmotnosť 0,50 gramu. Každý kus bol vyrazený v najvyššej mincovej kvalite v roku 2019, teda v roku 250. výročia narodenia Napoleona.

Už spomínaný obraz, ktorý poslúžil ako námet pre reverznú stranu mince sa volá "Napoleon prekračuje Alpy na chrbte Marenga". Obraz mal okrem umeleckého významu slúžiť aj ako propaganda. Vyobrazuje cisára ako chrabrého vodcu na čele svojej armády, ktorú vedie cez drsné vrcholy Álp bičovaných vetrom. Málo už sa ale vie, že v skutočnosti sa prechod konal za pekného počasia a Napoleon prešiel až pár dní po hlavnej vlne svojich vojakov.

Objednávkou získate:

• 0,50 gramu rýdzeho zlata
• Záruku najvyššej kvality razby
• Certifikát autentickosti

K minci náleží Certifikát autentickosti, ktorý potvrdzuje vyššie uvedené parametre.

Kov:

Rýdze zlato (Au 999/1000)

Priemer:

11 mm

Hmotnosť:

0,50 g

Kvalita:

Najvyššia

Nominálna hodnota:

100 CFA

Krajina pôvodu:

Konžská republika

Rok emisie:

2019

Napoleon Bonaparte, alias Napoleon I. (1769-1821), bol geniálny francúzsky vojvodca, stratég a štátnik, ktorý na začiatku 19. storočia viedol vojny proti mocenským koalíciám a dobyl nespočetné územia vtedajšej Európy. S našou krajinou ho spája slávna bitka Troch cisárov pri Slavkove, kde v roku 1805 zvíťazil.

Pôvodom z Korziky, sa Napoleon vďaka svojej cieľavedomosti, odvahe a vedomostiam načerpaných počas štúdia na vojenskej škole rýchlo presadil v radoch francúzskej armády v priebehu Veľkej francúzskej revolúcie (1789-1799).

Prelomovým pre neho bol rok 1799, kedy sa zapojil do politického prevratu, zvrhol vládu Direktória a nastolil vládu troch dočasných konzulov. Bol zvolený prvým konzulom a o štyri roky neskôr sa nechal vyhlásiť francúzskym cisárom. V roku 1805 zvíťazil v slávnej bitke Troch cisárov pri Slavkove. Začiatkom jeho konca sa stalo katastrofálne ťaženie do Ruska.

Po porážke v bitke pri Lipsku, bol donútený abdikovať a bol odsúdený do vyhnanstva na ostrov Elba. V roku 1815 sa triumfálne vrátil k moci počas tzv. "Stodenného cisárstva", avšak po drvivej porážke v bitke pri Waterloo znovu abdikoval a bol vyhostený na vzdialený ostrov Svätá Helena, kde v 51 rokoch zomrel.