Strieborná minca s portrétom Marie Curie Sklodowské

Maria Curie (celým menom Maria Curie-Sklodowská) bola rozhodne neobyčajnou ženou, ktorá celý svoj život venovala výskumom v oblasti fyziky a chémie. Bola veľmi skromná, húževnatá a vytrvalá. Albert Einstein o nej raz prehlásil: „Paní Curieová je zo všetkých slávnych osobností jediná, ktorú neskazila sláva.”

Predstavujem vám striebornú mincu venovanú tejto dvojnásobnej nositeľke Nobelovej ceny. Mincovým kovom je striebro vysokej rýdzosti (Ag 900/1000). Jej hmotnosť je 22,2 gramov a priemer činí 37 milimetrov. Numizmat je spracovaný v najvyššej mincovej kvalite (v kvalite označovanej Proof) a vyrazený pomocou špeciálneho lešteného razidla.

• Averz tejto krásnej striebornej mince zdobí portrét Marie Curie-Skłodowské, ktorý je po obvode doplnený menom Maria Curie Skłodowska. Pod portrétom je vyrazený rok narodenia a rok úmrtia tejto významnej vedkyne. Zaujímavé je spracovanie pozadia portrétu, ktorý tvorí jej reprodukcia vzorcov, vzťahujúcich sa k výskumu, za ktorý Maria Curie-Skłodowská získala Nobelovú cenu.
• Dominantu reverzu tvorí spoločný portrét manželského vedeckého páru – Marie a Pierra Curieových. Na okraji mince sú vyrazené mená manželov a roky, v ktorých sa Maria Curie-Skłodowská stala držiteľkou Nobelových cien. Pozadie znázorňuje molekulárnu štruktúru polónia. Ďalej je tu tiež uvedený rok razby 2019 spoločne s nominálnou hodnotou 10 euro a skratka krajiny RF (République française, tj. Francúzska republika), ktorá mincu vydala.

Rezerváciou Striebornej mince s portrétom Marie Curie získate:

• 22, 2 gramov striebra vysokej rýdzosti (Ag 900/1000)
• Záruku najvyššej mincovej kvality (Proof)
• Istotu nízkej limitácie, len 2000 kusov
• Certifikát autentickosti
• Originálny tematický box

Strieborná minca z prestížnej parížskej mincovne s nízkou limitáciou.

Kov:

Striebro vysokej rýdzosti (900/1000)

Priemer:

37 mm

Hmotnosť:

22,2 g

Kvalita:

Proof (najvyššia mincová kvalita, leštené razidlo)

Nominálna hodnota:

10€

Krajina pôvodu:

Francúzsko

Rok emisie:

2019

Limitácia:

2000 ks

Maria Curie (celým menom Maria Curie-Skłodowská) bola rozhodne neobyčajnou ženou, ktorá celý svoj život venovala výskumom v oblasti fyziky a chémie. Bola veľmi skromná, húževnatá a vytrvalá. Albert Einstein o nej raz prehlásil: „Paní Curieová je zo všetkých slávnych osobností jediná, ktorú neskazila sláva.”

Maria Skłodowská sa narodila 7. novembra 1867 v poľskej Varšave v rodine gymnaziálneho profesora fyziky a matematiky, jej matka tiež pôsobila ako učiteľka. Bola najmladšia z piatich súrodencov. Jej detstvo nebolo jednoduché, veľmi skoro jej zomrela matka i sestra, a rodina mala neustále finančné problémy. Maria Skłodowská bola veľmi nadaná študentka. V štúdiu na štátnom gymnáziu ju nikto nepredstihol. Plynulo hovorila štyrmi jazykmi– rusky, francúzsky, nemecky a anglicky. Nakoľko v tej dobe v Poľsku nemali ženy možnosť študovať na univerzite, jedinou možnosťou bolo odísť do zahraničia. V roku 1891 Skłodowská zložila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonni. V roku 1893 úspešne zložila diplomovú skúšku z fyziky. Pokračovala v štúdiu na Sorbonni a o rok neskôr zložila i diplomovú skúšku z matematiky.

V roku 1894 spoznala svojho budúceho manžela Pierra Curie, nádejného francúzskeho vedca, za ktorého sa v roku 1895 vydala. O dva roky neskôr sa Marii a Pierrovi narodila dcéra Irène a v roku 1904 druhá dcéra Éve. Manželia sa vo svojich vedeckých výskumoch zaujímali predovšetkým o najnovšie objavy, týkajúce sa vyžarovania niektorých prvkov. Zamerali sa na rádioaktivitu rôznych minerálov. V uránovej rude, tzv. smolinci, ktorý Maria nechala doviesť až z českého Jáchymova, objavila s manželom v roku 1898 nový rádioaktívny prvok – polónium. Koncom tohto roku potom objavila aj ďalšiu rádioaktívnu látku s ešte silnejšou vyžarovacou schopnosťou – rádium.

Maria Curie-Skłodowská bola dvakrát vyznamenaná Nobelovou cenou. Prvý krát získala Nobelovú cenu spolu s manželom Pierrom Curie v roku 1903 za fyziku, za výskum prirodzenej rádioaktivity. Druhý krát jej bola cena udelená v roku 1911, tentokrát za chémiu, za objav polónia a rádia, za izoláciu rádia a výskum jeho vlastností a zlúčenín. Ako prvá žena v histórii sa stala profesorkou na parížskej Sorbonni. Stalo sa tak potom, čo jej manžel, profesor fyziky na univerzite, tragicky zahynul. Preto Rada prírodovedeckej fakulty rozhodla post profesora fyziky ponúknuť práve jej.