Razba dňa - 100. výročie vzniku Česko-Slovenska

100. výročie vzniku Česko-Slovenska
Jubilejná medaila vyrazená priamo v deň výročia

Národná Pokladnica s hrdosťou predstavuje exkluzívnu jubilejnú razbu razenú pri dlho očakávanej príležitosti 100. výročia vzniku samostatného Česko-Slovenska, ktorú si tento rok pripomíname.

Pamätná medaila je vyrazená do rýdzeho striebra (rýdzosť 999/1000). Jej hmotnosť je jedna trojská unca (presne 31,103 gramov) a priemer 39 milimetrov. Autorom unikátneho návrhu je rešpektovaný slovenský medailér Mgr. Art Miroslav Hric, ArtD. Na averze i reverze je nádherné umelecké vyobrazenie znaku Česko-slovenskej republiky, letopočty 1918 a 2018 a slovenský a český opis 100. VÝROČIE VZNIKU ČESKO-SLOVENSKA / 100. VÝROČÍ VZNIKU ČESKOSLOVENSKA.

Jedná sa o razbu s prísnou limitáciou – k dispozícii je iba 999 kusov pre celý svet. Mimoriadnosť exemplára je ešte umocnená individuálnym číslovaním na hrane.

Objednávkou numizmatu získate:

• 31,1 gramov rýdzeho striebra 999/1000
• Prísnu limitáciu - len 999 kusov pre celý svet
• Certifikát autentickosti a elegantný box
• Individuálne číslovanie na hrane

Zberateľskú hodnotu jubilejného numizmatu zvyšuje skutočnosť, že táto uncová strieborná medaila bude vyrazená priamo a iba v deň 100. výročia vzniku Česko-Slovenska, teda 28. októbra 2018. Tento unikátny exemplár si môžete objednať už teraz!

Deň razby:

28.10.2018

Kov:

Rýdze striebro 999/1000

Kvalita:

Najvyššia kvalita razby - leštené razidlo

Hmotnosť:

31,1 g

Priemer:

39 mm

Limitácia:

999 ks

Krajina pôvodu:

Slovensko

Rok emisie:

2018

Dňom vzniku samostatného Česko-Slovenska je považovaný 28. október 1918, kedy zástupcovia Národného výboru česko-slovenského zverejnili predvolanie o vzniku Česko-Slovenska a vydali zákon o zriadení samostatného štátu.

28. októbra 1918 zahájila v Ženeve delegácia Národného výboru, vedená Karolom Kramářom, rokovania s predstaviteľom protirakúskeho zahraničného odboja Edvardom Benešom o vytvorení a podobe samostatného česko-slovenského štátu. Okrem iného dospeli k dohode, že nový štát bude republikou (bola zvažovaná aj monarchia), prezidentom sa stane Tomáš Garrigue Masaryk a Karel Kramář bol vybraný ako predseda vlády.

Večer 28. októbra vydal Národný výbor prvý zákon, recepčný zákon, a následne bolo zverejnené predvolanie Národného výboru "Lide československý. Tvoj odveký sen sa stal skutkom ... ". Pod oboma dokumentami boli podpísaní Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup, ktorí boli neskôr označovaní ako "Muži 28. októbra".

29. októbra jednal Národný výbor s českým miestodržiteľom Maxom Coudenhovom o prevzatí moci. Výsledkom bol kompromis, keď sa Národný výbor prihlásil k dočasnému zriadeniu verejnej správy. V dňoch 29. - 30. októbra sa zároveň konštituovala česko-slovenská štátna moc v Brne, Plzni, Ostrave, Košiciach, Hradci králové, Pardubiciach a na ďalších miestach.

30. október bol záverečným dňom pražského prevratu. Rakúske vojenské veliteľstvo kapitulovalo pred Národným výborom, pretože maďarskí a rumunskí vojaci odmietli bojovať. V ten istý deň sa v Turčianskom Svätom Martine zišlo 200 politických vodcov Slovenska, ktorí prijali Martinskú deklaráciu. Na jej základe sa Slovensko pripojilo k českým krajinám a bola ustanovená dvadsaťčlenná Slovenská národná rada ako výkonný orgán v čele s predsedom slovenských národnej strany Matúšom Dulou. Deklarácia bola prijatá bez hlasovania, teda jednoducho hlasným súhlasom vodcov Slovenska. Týmto aktom sa zriekli uhorskej nadvlády a Uhorsku odopreli právo hovoriť v mene slovenského národa.